nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiť • zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastane • hovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegu • kniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látok • suplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom
2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sa • stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cesty • zastať • zahatať • prekaziť • prekrížiť • skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom
zastúpiť sa, -i, -ia dok. nár. (za koho) postaviť sa za niekoho, zastať sa niekoho: Zachudobnú ženu sa nikto nezastúpi. (Jil.)
zastúpiť1, -ia, -ia dok.
1. (koho, čo) vykonať, urobiť niečo za niekoho al. za niečo (obyč. na základe poverenia), nahradiť: z. kolegu v práci; z. svojho klienta na súdnom pojednávaní; Zavolám si kamaráta, aby ma zastúpi. (Žáry) V zastúpení svojho ministerstva ujímam sa úlohy. (Stod.)
2. len v pasíve byť zastúpený mať niekde svojich zástupcov, účastníkov, svoj podiel ap.: Ostravsko bolo (na sjazde) silno zastúpené. (Jil.);
nedok. zastupovať1
zastúpiť2, -i, -ia dok. v spojení zastúpiť niekomu cestu postaviť sa, stať si niekomu do cesty, zabrániť niekomu v chôdzi: Miro jej zastúpil cestu. (Tim.) Zvedavému zastúpili cestu. (Záb.);
nedok. zastupovať2, -uje, -ujú
zastupovať1, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) vykonávať, robiť niečo za niekoho al. za niečo (obyč. na základe poverenia), nahrádzať: z. kolegu v práci; z. svojho klienta na súdnom pojednávaní; z. v parlamente svojich voličov;
dok. zastúpiť1