zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.
2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo
3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža
4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe
5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža
6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l
7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti
● z. na pol ceste nedokončiť niečo;
zastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
2. byť stúpencom, hlásať: z. názor
zastať sa -tane sa -tanú sa zastaň sa! -tal sa -tanúc sa -tanie sa dok.
zastať si -tane si -tanú si zastaň si! -tal si -tanúc si -tanie si dok.
zastať -tane -tanú zastaň! -tal -tanúc -tanie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravdu • obrániť • ubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podniku • postaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviť • zastať sa • zastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho
2. p. zachovať 1
obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániť • ochrániť • uchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvom • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkom • obhájiť • uhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritu • kniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinu • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvom • zastať • zastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými
postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel
2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov
3. p. vzoprieť sa 1, protestovať
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabších • podporiť • hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii • ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal • fraz. chytiť niekomu stranu/stránku
zastať 1. p. zastaviť sa 1 2. p. postaviť sa 2 3. p. zastať sa 4. p. zastúpiť 1, 2 5. p. vykonať 1
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);
nedok. zastávať sa, -a, -ajú
zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.
1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať
● hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;
3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)
● z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;
4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)
5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)
6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.
7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);
nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú
zastať dk 1. ustať v pohybe, zastaviť sa: gmenowani Kubrania w nemalem pocžtu nasilne zastaly (TRENČÍN 1652); (svedkyňa) widela oczite, že Erdegh na konczi dedini zastal (TURIEC 1713); chlapi a ženj na lade zastaly (BYTČA 1768); potom na wrssku sme zastali (PUKANEC 1789) 2. koho, kam prerušiť chod, cestu, činnosť, robiť prekážku niekomu: (svedok) mnohokrate duby wozil, kdež ho gedenkrat tria Krupinczy zastaly (KRUPINA 1691); welka hromada chlapou a žien na ceste gemu zastala; swedkowi zastali cestu (BYTČA 1768; 1774) 3. koho, čo postaviť sa za niekoho, niečo, obrániť niekoho, niečo: nebo any sam sobe, any meho pana nemuozem od prawa zastaty (ŠÁŠOV 1578); y ma krestan duchownymy zbranemy dobre oden byty, by mohol swu wyru zastaty (ŠV 1675); nemame zadneg ohranj, kdoby nas zastal krestany (PoP 1723-24); partes alicujus agere: prjtele se ugati, zastati (WU 1750); Ezau zastal Gakuba, gedícího šušowicu (DS 1795) 4. koho pristihnúť niekoho: mnohokrat chodiewal po drewo, a ze ho Luczanya zastali (BYTČA 1676) 5. čo vykonať, splniť povinnosť: gesste on suci nebyl powinnost sladkowsku zastaty (s. l. 1719) 6. postarať sa: panu Andrassowy, ktery mne gesste pry žiwote zastal, poručam wssecko budowani w dworowe (s. l. 1659); -ovať, zastávať1 ndk 1. k 1: tento (leniwj) nestale naspat odstupuge a často zastawa (KoB 1666) 2. k 2: (zbojníci) zie s Balyntom chodnyk zastawaly przi Bistryczy (LADZANY 1598) 3. k 3: Valenta pak ode wsseckey na poctiwosti posskwrnj nachazegi a zastawagi (P. ĽUPČA 1596); tento Pawel by Michala gako otec chranjl, zastawal (OČOVÁ 1637); ne priteluw silnich kordem slussy zastawat (BV 1652); Maria gest hrissnic zastupnice, tych ona tess zastawa (MS 1749); tutor: zastáwam, bránjm (CL 1777) 4. k 5: (cirkew) tim bystregy swe powolany zastawa (ŠV 1675); knez netoliko vrad saudce, ale y powinnost lékare zastáwa (FP 1744); fungor: urad zastawam (ML 1779); který wyssj konánj za geden cžas zastáwali (SO 1785) 5. obsadiť, zaujať miesto: neslussy gemu (Jánošovi) czuczych chotarech czesty sastawaty (SUČANY 1622); tyeto luky Iwancsania zastawaty chcely (V. ČEPČÍN 1721); uwrate koniecz zemj zastawane boli (GALOVANY 1732) 6. prekážať, zavadzať: obsto: zawaďám, zastáwám (KS 1763) 7. podporovať: posel pak swolaw biskupu do Budjna, počal sylne korunowanj Karla zastáwati (SH 1786); z. sa dk obrániť sa: Hospodin se wždy zasadj o mu prj a mne se zastane (SP 1696); gdo se za wdowy zastane gako pan Selmecy (LADCE 1772); o, Kryste Spasytely, králowstwj swého se zastaň (MK 18. st); zastávať sa ndk obraňovať sa: w rečach dohadowáni gak kdo začne, zastawag sa (GV 1755); Daniel tehož wislobozeni zo zageti babylonskeho werne se zastawal (SJ 18. st)
zastávaný príd obranný: defensorius: obhagowny, zastáwny (KS 1763) zastávať p. zastať