zastaviť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) spôsobiť, zapríčiniť, aby sa niekto (niečo) prestal (prestalo) pohybovať, pristaviť: z. voz, auto, vlak; V nedeľu zastavil (Ďuro) Jana. (Min.)
2. (čo) prerušiť chod, činnosť niečoho: z. rádio; z. mlyn, mláťačku; z. výrobu; z. premávku; voj. z. útok, paľbu; práv. z. trestné konanie, vyšetrovanie; lesk. z. krvácanie;
3. ustať v pohybe, prestať sa pohybovať, zastať, zastaviť sa: Kulíšek zastavil s koňmi pred oknami. (Zgur.) Za dedinou zastavia. (Ráz.-Mar.)
4. (čo) uzavrieť prístup k niečomu postavením niečoho pred niečo, zahradiť: Dvere do bibliotéky zastaviť skriňou. (Vaj.) Mihvok nemohol ujsť, lebo východ zastavil Adam. (Jégé);
nedok. zastavovať, -uje, -ujú
|| zastaviť sa
1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastať: voz sa zastavil, auto sa zastavilo; zástup, sprievod sa zastavil; kôň sa zastavil;
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastať: hodiny sa zastavili, stroje sa zastavili, motor sa zastavil, mlyn sa zastavil; srdce sa mu zastavilo zomrel; dych sa mu zastavil prestal dýchať
● hovor. expr. rozum sa mu nad tým zastavil nemohol to pochopiť;
3. (kde) pristaviť sa, zdržať sa: Vše zastavil som sa pri starom kraviarovi. (Taj.) Niko sa zastavil v čitateľskom krúžku. (Kuk.)
4. zried. (nad čím, nad kým) pozastaviť sa: Niet človeka, čo by sa nad Milkou nezastavil. (Kal.);
nedok. zastavovať sa
zastavovať, zastavovať sa p. zastaviť1, zastaviť sa