zaviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením, sprevádzaním niekam dostať, priviesť, doviesť: z. hostí do izby, z. kravy na pašu
2. zapríčiniť, že sa niekto niekam, do niečoho dostane, priviesť, doviesť: povinnosti ho sem z-li; fašizmus z-l ľudí do katastrofy
3. vedením (význ. 2) dopraviť; inštalovať: z. do domu plyn, elektrinu; z. telefón
4. na inom základe usmerniť chod, činnosť; vniesť (význ. 2): z. do výroby poriadok, systém
5. uviesť do života, začať realizovať: z. letný čas, z. trestné konanie
6. založiť (význ. 5), zriadiť: z. chov ošípaných, z. modernú výrobu; z. nové stroje uviesť do výroby
● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie; z. reč, rozhovor na inú koľaj, iným smerom zmeniť tému; z. reč na niečo začať o niečom rozprávať;
nedok. zavádzať -a
1. k 3 – 6
2. klamať (význ. 1, 2), podvádzať: z. verejnosť
balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť
2. p. rušiť 3
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
zavádzať p. balamutiť
zavádzať, p. zaviesť
zaviesť, -vedie, -vedú dok.
1. (koho, čo) doviesť, priviesť, dostať niekam ako sprievodca, dozorca, spoločník ap.: z. dieťa do školy, z. väzňa do cely, z. koňa do maštale, z. ovce na pašu;
2. tech. (čo) dostať niekam, umiestniť niekde pomocou technických zariadení (vedením, prúdením ap.): z. prúd, elektrinu, plyn, vodu, telefón niekam;
3. (koho, čo kam) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto (niečo) ocitne na nejakom mieste al. v nejakom stave, v nejakom postavení, že sa s niekým al. niečím niečo stalo, stane: Čo ťa sem zaviedlo? Po čo si prišiel? — nešťastná náhoda ma sem zaviedla nešťastnou náhodou som sem prišiel. — Vidina zavedie i najsilnejších na scestie. (Jégé) Koniec vojny ho zaviedol k otcovmu hrobu (Jil.) na konci vojny zašiel k otcovmu hrobu; pren. z. niekoho na scestie, na zlé chodníčky pokaziť niekoho;
4. (čo) postarať sa o realizovanie, používanie, uplatnenie ap. niečo v praxi, uviesť do praxe: z. nové metódy práce, z. do výroby nové stroje, z. v podniku nepretržitú prevádzku, výsledky vedeckého výskumu z. do praxe;
5. trochu zastar. (čo) (o obchode, podniku ap.) dosiahnuť, že niečo dobre prosperuje, obyč. získaním stáleho okruhu zákazníkov: z. obchod, dielňu; Dlžôb nezanechal, gazdovstvo dobre zaviedol. (Kuk.)
6. (koho, čo) podviesť, oklamať: Dievča je neskúsené, nie ho je ťažko zaviesť. (Kuk.) Zaviedli ste verejnosť. (Stod.)
7. (reč, rozhovor na čo, na koho) začať o niečom, o niekom hovoriť, začať sa o niečom, o niekom rozprávať: z. reč na najnovšie divadelné predstavenie; z. rozhovor na bočnú koľaj začať hovoriť o vedľajších, nepodstatných veciach;
nedok. zavádzať, -a, -ajú