zavliecť sa, -vlečie, -vlečú dok. expr. s námahou, horko-ťažko zájsť, dostať sa niekam, odvliecť sa, privliecť sa: (maco) sa zavliekol pod okno. (Taj.) Sotva by sa zavliekol k električke. (Ráz.)
zavliecť, -vlečie, -vlečú dok.
1. (čo, zried. i koho) ťažko, s námahou (niekedy ťahaním po zemi) zaniesť, odniesť, odvliecť niekam: z. (do pivnice) vrece zemiakov; Zapchali mu ústa a zavliekli do malej búdky. (Vám.)
2. expr. (koho) násilím, mocou, proti vlastnej vôli odviesť, zaviesť: Prečo ho zavliekli v takú diaľ! (Ráz.-Mart.) Nikoho nasilu pred oltár nezavlečú. (Tim.)
3. (čo) priniesť odniekiaľ so sebou niečo nepríjemné. z. niekam nákazlivú chorobu, z. si do rany infekciu;
4. expr. (čo, koho do čoho) dostať do nejakej nepríjemnej situácie, spôsobiť niekomu niečo nepríjemné: z. národy do vojny;
nedok. zavliekať, -a, -ajú