zbaliť -ľ! dok.
1. k baliť: z. (si) veci (do kufra); z. (si) kufor
2. subšt. zobrať so sebou: polícia ho z-la zaistila; z. (si) dievča nahovoriť si
// zbaliť sa: pobaliť sa: z. sa a odísť; byť z-ený i pren. pripravený na cestu
zbaliť -lí -lia zbaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
zbaliť sa -lí sa -lia sa zbaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
baliť -lí -lia baľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (koho, čo (do čoho)) ▶ dávať obal na niekoho, na niečo: b. knihy, zošity (do papiera, novín); b. cukríky, darček; balenie ovocia; odborné balenie tovaru; b. dieťa do vankúša; mlieko balené do škatuliek s hygienickou slamkou; ručné, poloautomatizované balenie 2. (čo) ▶ robiť z niečoho balík, balíky: b. tovar do balíkov 3. (čo; ø) ▶ pripravovať (si) batožinu pred cestou: b. kufre; balí (si) veci i pren. chystá sa na odchod 4. hovor. expr. (koho) ▶ usilovať sa získať náklonnosť osoby opačného pohlavia, nahovárať si niekoho: balil baby s veľkým úspechom; Každého chlapa tak balíš? [M. Krno]; Vedel to, že som kedysi Kamilu neúspešne balil. [J. Puškáš] ▷ opak. balievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 3 ↗ zabaliť, k 3, 4 ↗ zbaliť, k 3 i ↗ pobaliť
baliť sa -lí sa -lia sa baľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. ▶ pripravovať si batožinu pred cestou: ísť sa b.; pren. Radšej nepovedal nič, lebo potom by už iste došlo k hádke a mohol by sa baliť. [V. Šikula] chystať sa na (nedobrovoľný) odchod ▷ dok. ↗ zbaliť sa, pobaliť sa
skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papier • zvinúť • zviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôt • zakrútiť • zatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočila • zrolovať • zošúľať (do šúľka): zrolovať deku, noviny • zvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývku • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzu • pokrútiť • postáčať • poskrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôty • ušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť deku • posúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy
2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiť • skrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľava • pokrútiť: pokrútiť kľukou • zvrtnúť • otočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeru • vykrútiť • vytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driek • vyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu
zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)
2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)
zbaliť 1. p. zabaliť 1 2. p. skrútiť 1 3. p. zaistiť 1 4. p. nahovoriť 3
zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviť • skrútiť • stočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť koberec • zrolovať: spisy zroluje a odloží • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadza • zvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavu • zakrútiť • zatočiť • zavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závina • pozvíjať • poskrúcať • postáčať • poskladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbka • zbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odniesli • navinúť • naviť • namotať • nakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka
zbaliť, -í, -ia, rozk. zbaľ dok.
1. (čo) dať do obalu viac vecí al. všetko, zabaliť, pobaliť: z. knihy; z. šaty, veci do kufra; pren. hovor. expr. Páter zbalil písmo (Hor.) vzal a schoval, ukryl.
2. hovor. (čo) skrútiť, zvinúť: z. sieť, deku;
3. niž. hovor. expr. (koho) uväzniť, zatvoriť: Vraj ho zbalili pre nejaké protištátne výroky. (Karv.);
nedok. zbaľovať, -uje, -ujú
|| zbaliť sa pobaliť, zabaliť svoje veci: Zbalí sa a odíde k rodičom. (Ráz.) Keď sa najedli, rýchlo sa zbalili. (Laz.)