zbaliť -ľ! dok.
1. k baliť: z. (si) veci (do kufra); z. (si) kufor
2. subšt. zobrať so sebou: polícia ho z-la zaistila; z. (si) dievča nahovoriť si
// zbaliť sa: pobaliť sa: z. sa a odísť; byť z-ený i pren. pripravený na cestu