zblúdilý -lá -lé príd.
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
zblúdený, zblúdilý p. stratený 1
zblúdilý príd. kniž. ktorý zblúdil, zablúdil: Zblúdilý človeče, kde si chodil. (Kuk.);
pren. nesprávne konajúci al. zmýšľajúci, poblúdený;
zblúdilosť, -ti ž. poblúdenie
zblúdilý príd kt. zblúdil, zablúdil: mi sme opustilj tohoto pastire a stali sme se owce zbludjle; gine pastire k nim posjlal, abj rowne urad geho pastirsky konalj a owce zbludyle naprawowalj; pastir ma take y swu hul, anebo bjč, kterym owce zbludjle zawracia a tresce (CS 18. st); subst z. m kto zablúdil, zblúdil, zblúdilec, poblúdilec: co mame dawatj? Totižto potrebu chudeho, lačnjm pokrm, žyzniwjm napog, nahjm odew, zbludiljm naprawenj (CS 18. st)