zblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, bledým: mŕtvolne z., z. závisťou i pren. pocítiť silnú závisť; z. od strachu
● expr. z. ako krieda, ako stena veľmi
zblednúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.
blednúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutie nedok. 1. ▶ strácať výraznú farbu; stávať sa bledým: farba na slnku bledne; blednú mi líca; nebo, mesiac bledne; kvet bledne; koža bledne; Zina pripomínala kyticu pivónií, šéf naopak bledol námahou, statočne však pokračovali v tanci. [H. Dvořáková] 2. ▶ (o predmetoch a javoch) strácať zreteľné obrysy, kontúry, stávať sa nejasným; syn. znejasnievať, miznúť: postava bledla v diaľke; jeho tvár bledne v pamäti; nádej, sláva bledla; spomienky blednú; láska k Michalovi akoby bledla ◘ fraz. blednúť od závisti, nenávisti veľmi závidieť, nenávidieť ▷ dok. ↗ vyblednúť, k 1 i ↗ zblednúť
obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo • zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelel • obelavieť • zbelavieť (stať sa belavým) • ošedivieť • zošedivieť • osivieť • zosivieť • postriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrili • oblednúť • zblednúť (v tvári)
oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závisti • skriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba) • obelieť: od hrôzy celý obelel • vyblednúť • vyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledli • zosivieť • osivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivel • nár. vyplavieť (Kukučín)
ozelenieť stať sa zeleným • zozelenieť: zemiaky v pivnici (z)ozeleneli; more zrazu (z)ozelenelo • oblednúť • zblednúť (stať sa bledým, zeleným od zlosti)
zblednúť p. oblednúť
blednúť, -ne, -nú, -dol nedok. stávať sa bledým: tvár bledne, obloha bledne;
pren. slabnúť, zanikať, tratiť sa: túžby, nádeje blednú;
dok. zblednúť
zbľadnúť p. zblednúť
zblednúť (nár. i zbľadnúť), -ne, -nú, -dol dok. stať sa bledším: tvár, koža mu (jej) zbledla; líca mu (jej) zbledli; obloha zbledla; Vo výklade zbedli predmety od slnka. (Al.); z. od hnevu, od zlosti, od strachu, od ľaku, od závisti; hovor. expr. z. na smrť, na kriedu, ako stena veľmi; pren. Rozpomienky zbledli (Vaj.) zoslabli.
zblednúť [-le-, -ľa-] dk stať sa bledým: gdze žes’ bula, curus moja, i žes’ mi tak barzo zbľadla? (PV 1696); (Adam a Eva) nahotu studem zchledli, od strachu k smrti zbledli (PoP 1723-24); Hieronymus kedikolwek sobe na sud Boski spomenul, wssecek od strachu gako bila ssata zblednul (MS 1749); expallesco: zblednuti (AP 1769); znaky zlosti tegto gsu zgewené, nebo statku hlawa opuchne, oči zblednu (VOv 1779); zbledať ndk: dealbesco: obledám, zbledam; inalbeo et inalbesco: obelugem, obledám, beljm se et zbledám; pallesco: obledám, zbledám (KS 1763)