zbytočný príd.
1. existujúci, vyskytujúci sa bez príčiny, bez dôvodu, bez potreby; nepotrebný, bezúčelný. z-á námaha, z-á práca, z-é starosti, z-é formality, z-é výdavky; (Ondrej) utratil niekoľko zbytočných korún. (Gab.)
2. daromný, bezvýsledný, márny: Boli to zbytočné reči, keď hovoril synovi, aby sa stal juristom. (Jégé) Zbytočné je každé mudrovanie. (Laz.);
zbytočne prísl.
1. bez účelu, bez potreby, bezúčelne, nepotrebne: Zbytočne sa prezradil. (Karv.) Marco bol zbytočne surový. (Krno)
2. bez výsledku, bezvýsledne, márne, nadarmo: Načo si zbytočne komplikovať život? (Vám.) Krv tiekla zbytočne. (Urb.);
zbytočnosť, -ti ž. zbytočná vec, zbytočný čin, skutok ap.: hádzať sa, hnevať sa pre z-i