zdôveriť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.) povedať, vyrozprávať niekomu najintímnejšie pocity, myšlienky, želania ap.: (Nemka) bola dôvernica famílie, ktorej sa zdôverili so všetkými ťažkosťami. (Tim.) Posadla ho túžba po zdôverení sa. (Fr. Kráľ);
nedok. zdôverovať sa, -uje, -ujú