zdeliť, -í, -ia dok. kniž. zastar. (čo komu) oznámiť: Odbehne k otcovi, aby mu zdelila odkaz svojho otca. (Škult.) Má mi vraj zdeliť akýsi plán. (J. Chal.);
nedok. zdeľovať, -uje, -ujú
zdeliť sa, -í, -ia dok. kniž. zastar. (s čím, s kým o čo) rozdeliť sa, podeliť sa: Chce sa zdeliť s každou svojou radosťou. (Šolt.);
nedok. zdieľať sa
zdieľať sa, -a, -ajú nedok. kniž. zastar. (s kým, s čím o čo) spoločne mať niečo s niekým, deliť sa: z. sa s niekým o radosť, o žiaľ;
dok. zdeliť sa