zdržať, -í, -ia dok.
1. (čo) nedať najavo, neukázať, zakryť, zatajiť, zadržať: z. slzy, plač, z. smiech;
2. (čo, koho) spôsobiť, zapríčiniť oneskorenie, omeškanie niečoho, niekoho: z. včasné splnenie plánu; voda zdržala stavebné práce; Veľká premávka na ulici ho zdržala.
3. (koho, čo) spôsobiť, zapríčiniť, že niekto ostane niekde dlhšie, než ako mal pôvodne v úmysle, zadržať, podržať: Vyhovorte sa, že som vás zdržal. (Krno) Po skončení vyučovania zdrží naraz celú triedu. (Ráz.);
nedok. zdržiavať, -a, -ajú i zdržovať, -uje, -ujú, k 1, 3 i zdŕžať, -a, -ajú
|| zdržať sa
1. (čoho, s neurč., pri zápore i so spoj. aby + ne-) vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa, premôcť sa: z. sa smiechu, úsmevu; Sused zdržal sa jej povedať slova. (Taj.) Nezdržal sa, aby sa nepochválil. (Tat.)
2. zostať, zotrvať, pobudnúť kratší al. dlhší čas niekde: Človek sa v krčme zdrží, a už z neho čerta narobia. (Jil.) Alexander nezdržal sa dlho u svojej ženy. (Vans.)
3. (čoho) nezúčastniť sa na niečom: z. sa hlasovania;
4. zaostať, oneskoriť sa, omeškať sa: práce sa zdržali, plán sa zdržal;
nedok. zdržiavať sa, zdržovať sa, k 1 i zdŕžať sa
zdržiavať, zdržiavať sa p. zdržať, zdržať sa