zem -e ž.
1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.; byť na z-i i pren. byť reálny; kniž. matka z.
2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i
3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou; hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa; k z-i! povel
4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.; zorať z.; zasypať jamu z-ou; jačmeň je už v z-i zasiaty
5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku; náb. Svätá z. Palestína
● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne; akoby bol zo z-e → vyrástol; rodná z. vlasť; raj na z-i blahobyt; medzi → nebom a z-ou; kniž. z. nikoho nikým neovládané územie; byť pod z-ou, v z-i pochovaný; je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý; → zrovnať mesto so z-ou; → vyhrabať niečo aj spod z-e; expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;
zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;
zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce; z. plyn