Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zohnať -ženie -ženú dok.

1. odohnať, zahnať smerom dolu al. preč: z. deti z pôjda, z. niekoho z postele

2. hnaním sústrediť, zhromaždiť: z. rozlezené stádo, z. ľudí na jedno miesto

3. hovor. zaobstarať, obstarať, zadovážiť, zaopatriť: z. posilu, z. si literatúru;

nedok. zháňať -a

1. k 1 – 3

2. expr. bezcieľne chodiť, behať, lietať: deti z-jú po lúke; nie je doma, stále kdesi z-a

// zohnať sa expr. náhle sa zhromaždiť, zbehnúť sa: z-lo sa tam veľa zvedavcov;

nedok. zháňať sa

1. k zohnať sa

2. hovor. usilovať sa zadovážiť, získať: z. sa za lístkami; (ne)z-a sa za slávou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zháňať ‑a ‑ajú nedok.; zháňať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť


schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sastretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oprotistýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavozoskupovať sazdružovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľaexpr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

2. p. spájať sa 1


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zháňať, -a, -ajú nedok.

1. expr. (čo, koho) zbierať; hľadať: Zháňali posilu. (Žáry) Samo a Dano sa prihlásili, že pôjdu podpisy zháňať. (Zgur.) Zrak ťa v hmlách zháňa. (Ráz.)

2. expr. chodiť, behať sem-tam bez cieľa, túlať sa, motať sa: Kade si zháňal celé poludnie? (Bod.) Družina zháňa po ostrom Vepra sochorci. (Sládk.)

3. (koho, čo) hnať, obyč. zhora dolu; odháňať, vyháňať: (Janko) zháňa muchy z oblokov. (Ráz.-Mart.) (Hron) vlnky zháňa z hlbín hôr. (Pláv.); z. deti z postele;

dok. k 1, 3 zohnať

|| zháňať sa expr.

1. (za čím) snažiť sa niečo získať, naháňať sa, hnať sa: z. sa za slávou, za úspechmi, za peniazmi; Najskôr zháňal som sa za jeho knihami. (Žáry)

2. chodiť, motať sa, túlať sa: Hájnik, kto zná, kde sa zháňa. (Tim.)

3. schádzať sa, zhromažďovať sa: Pod košatou lipou zháňa sa lipovianska chasa. (Lask.)


zohnať, zoženie, zoženú, zohnatý/-ný, rozk. -žeň dok.

1. (koho, čo z čoho) prinútiť zísť dolu, prinútiť zostúpiť odniekiaľ: z. niekoho z postele; zohnať deti z pôjda (Al.) Nejaký drsný hlas ťa zoženie zo stromu. (Zúb.) Museli jalovätá zohnať dolu. (Pláv.); zohnať statok z nebezpečného miesta (Kuk.); pren. expr. Nemohol z nej (z tváre) úsmevu zonať (Kuk.) nemohol sa prestať usmievať.

2. (koho, čo) sústrediť, dať dohromady (obyč. násilne al. s námahou), zhromaždiť na jedno miesto: Ľudí zohnali na stanicu do nákladných vozňov. (Tomaše.) Ťažko bolo mládež zohnať na katechizáciu. (Bodic.); pospolitosť zohnatá na rozkaz (Min.); tuláci, ktorých do prístavného mesta zohnali búrky všetkých morí (Fr. Kráľ) Ondráš zohnal sem a ta rozlezenú čriedu. (Kuk.)

3. hovor. (čo, koho) obstarávať, zadovážiť, zaopatriť; nájsť (obyč. narýchlo al. s námahou): z. (si) byt, peniaze, z. posilu; Napochytre zohnali veľkú kyticu akýchsi žltých kvetov. (Hor.) Chcem nejakého paholka zohnať ku koňom. (Tomašč.) Nebolo ľahko zohnať niekoho na takúto odpornú prácu. (Žáry)

4. expr. zobudiť, prebudiť: Dievča mi zoženieš. Minúta, ako zaspalo. (Tim.);

nedok. zháňať, k 2, 2, 4 i zoháňať, -a, -ajú

|| zohnať sa expr. zried. náhle s niekde sústrediť, zhromaždiť: Ľud sa zohnal okolo neho. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

zháňať nedokonavé sloveso
(ja) zháňam VKesa+; (ty) zháňaš VKesb+; (on, ona, ono) zháňa VKesc+; (my) zháňame VKepa+; (vy) zháňate VKepb+; (oni, ony) zháňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zháňal VLesam+; (ona) zháňala VLesaf+; (ono) zháňalo VLesan+; (oni, ony) zháňali VLepah+;
(ty) zháňaj! VMesb+; (my) zháňajme! VMepa+; (vy) zháňajte! VMepb+;
(nejako) zháňajúc VHe+;
zháňať zháňať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zháňať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor