zhotoviť dok. vypracovať (význ. 2): z. súčiastku, plot z-ený z dreva;
nedok. zhotovovať
hotoviť -ví -via hotov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. hovor. zastaráv. (čo) 1. ▶ dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, na použitie; syn. pripravovať, chystať: h. dcére svadbu; h. hostinu, slávnostný obed; hotoví pre ženu prekvapenie; Zháňali zbrane, cvičili chlapov, hotovili strelivo. [A. Lacková-Zora]; Keď išli ráno chlapi hotoviť do hory drevo, vtedy jedávali drobky. [V. Šikula] 2. ▶ obyč. ručnou, remeselnou prácou niečo vyrábať; syn. zhotovovať: Každé ráno som stružlikal, hotovil kolísku synovi, ktorý mal prísť. [V. Mináč]; Eliáš Sojka obojručným nožom hotoví zo štiepov parcelačné kolíky. [B. Tinák]; V garbiarskych dielňach sa hotovila koža na čižmy, topánky, kováčske zástery. [V. Ferko] ▷ dok. k 1 ↗ prihotoviť, k 2 ↗ zhotoviť
zhotoviť, -í, -ia dok. (čo)
1. urobiť, vyhotoviť: čižmy Petra Veľkého, ktoré si sám zhotovil (Pláv.); (Chlapci) používali pušky, ktoré si sami zhotovili. (Zúb.)
2. zried. pripraviť, prichystať, prihotoviť: večera, akú len bolo možno v dedine zhotoviť (Kal.);
nedok. i opak. k 1 zhotovovať, -uje, -ujú