zhyb -u m.
1. kĺb: ramenný, kolenný z.
2. zastar. ohyb, záhyb: z. rieky; z. látky
3. tel. vis, pri kt. sú ruky skrčené, pokrčené: mierny z.;
zhybový príd.
kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov • hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky • hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov • zastar. sústav (Vajanský)
záhyb 1. zahnutá časť poddajného materiálu • sklad: prežehlila každý záhyb, sklad na sukni • riasa (záhyb, obyč. na látke): husté riasy blúzky • náber • krajč. zámik (preštepovaný záhyb na látke): šaty so zámikmi • hovor.: fald • falda: na sukni sa pri sedení urobili faldy • vráska (záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním): mať vrásky na tvári • zastaráv. zhyb: zhyb látky
2. p. ohyb 1 3. p. zákruta
zhyb 1. p. kĺb 2. p. záhyb 1
zhyb1, -u m.
1. kĺb: ramenný, zápästný z., zápal z-ov, zrastenie z-ov; (Chlapi) pohli sa s praskotom všetkých zhybov do krčmy. (Ondr.) Na zhybe chvejú sa jej belasé žilôčky. (Švant.)
2. zried. miesto, kde sa niečo ohýba, ohyb: Iste v brál tam zhybe mu (splavu) studňa za mater. (Hviezd.);
zhybový príd.: z-á jamka, z-á chrupka
zhyb2, -u m. tel. pohyb zaveseného tela na náradí z nižšej polohy do vyššej pokrčením ramien: z-y na hrazde
(jeden) zhyb; (bez) zhybu; (k) zhybu; (vidím) zhyb; (hej) zhyb!; (o) zhybe; (so) zhybom;
(štyri) zhyby; (bez) zhybov; (k) zhybom; (vidím) zhyby; (hej) zhyby!; (o) zhyboch; (so) zhybmi;