zjav, -u m.
1. niečo, čo sa navonok prejavuje, ukazuje, čo možno pozorovať, úkaz, jav; príznak: sprievodným z-om nezamestnanosti je bieda; prechodné, negatívne, pozitívne z-y života; Ani krík, ani mlčanie nie sú zjavy zdravé. (Heč.) Hladovka, odmietnutie poslušnosti, to sú vážne zjavy, nad ktorými treba uvažovať. (Smreč.); je bežným (zriedkavým) z-om bežne (zriedkavo) sa stáva; je potešiteľným z-om je potešiteľné;
2. výzor, vzhľad, zovňajšok: Otec ich znepokojoval svojím zjavom. (Ondr.) Podľa zjavu súdim, že mám potešenie môcť sa pokloniť osvietenej panej. (Jégé) Na celom zjave badať už dýchnutie smrti. (Kuk.)
3. osoba, postava, obyč. nápadného výzoru: Vlado bol elegantný zjav. (Čaj.) Slečna bola veľmi milý zjav. (Kuk.)
4. osobnosť, ktorá vyniká v nejakom odbore, významná postava: Ján Kollár bol veľkým, pozitívnym zjavom našich národných dejín. (Mráz); nevšedný literárny zjav (Hlb.); Pre mnohých príslušníkov slovenského meštiactva predstavitelia našej literárnej minulosti boli zjavmi výslovne muzeálnymi. (Fel.)
5. zried. zjavenie, prízrak, vidina; prelud; Ukazovanie sa rozličných nadprirodzených zjavov v tie časy (bolo) temer každodennou udalosťou. (Jégé)