zjaviť, -í, -ia dok.
1. (čo; čo komu) ohlásiť, predpovedať; v náboženských predstavách tajomnou, nadprirodzenou mocou oznámiť, vnuknúť: Hviezdy nebeské zjavili, že sa hladina veľrieky čoskoro zdvihne. (Kráľ.) Choďte k nebešťanovi, ktorý v moci má vám zjaviť veci, divy nebeské. (Hviezd.) Bože, zjav mi vinu moju. (Kuk.)
2. kniž. (čo) dať najavo, vyjaviť, povedať; prezradiť; ukázať: I zjavil svoj úmysel otcovi. (Bedn.) Ten najstarší z mosta doprosta zjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Človek sa tu naje, a nemusí zjaviť ani svoje meno. (Ráz.) Zaumienil si nechať ho robiť po vôli, aby zjavil svoju povahu sám. (Záb.)
3. kniž. (koho) prezradiť, zradiť: Prosil som krstných rodičov, aby ma nezjavili, kde som nocoval. (Kuk.) Prisahám, že nikdy svojich tovarišov nezjavím. (Ráz.)
4. zried. (čo) objaviť, zistiť, vyskúmať: (Doliny) sa rovnako menovali a nikto ešte nezjavil, ktorá skôr z nich jestvovala. (Švant.);
nedok. zjavovať, -uje, -ujú
zjaviť sa, -í, -ia dok.
1. objaviť sa, ukázať sa ako vidina (v poverách o mŕtvych, o neskutočných bytostiach al. veciach ap.; v náboženských predstavách o duchoch): V háji tichom besne sa zjaví noci podobná postava. (Hviezd.) Ak mŕtva si, tak vo sne sa mi zjav. (Mih.)
2. stať sa náhle pozorovateľným, viditeľným, neočakávane prísť, objaviť sa, ukázať sa: Kde sa zjavil, tam razom získal masy. (Kuk.) O chvíľu zjavila sa na ceste čierna postava. (Švant.) Slza sa zjaví v oku. (Rys.) Účinky sa onedlho zjavili. (Urb.) Šulej sa odrazu zjavil v celkom inom svetle. (Min.)
3. (komu) zdôveriť sa, zmieniť sa niekomu o niečom: Prihrozili mu, aby sa o tom nezjavil nikomu. (Dobš.) Nikomu sa nezjavil, že sa vyberá na jarmok. (Kuk.);
nedok. zjavovať sa, -uje, -ujú
zjavovať p. zjaviť
zjavovať sa p. zjaviť sa