mariť, -í, -ia nedok. (čo)
1. rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, znemožňovať: m. snahy, plány, úmysly niekoho, m. niekomu šťastie; práv. m. trestné stíhanie, exekúcia;
2. neužitočne strácať, márniť, mrhať: m. čas vzdychaním, hrou; m. sily, m. majetok, peniaze;
opak. marievať, -a, -ajú;
dok. zmariť
zmariť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) priviesť nazmar, zničiť, skaziť; spôsobiť zánik, zahubiť, zhubiť. z. nádej niekomu; zmarený ľudský život; Kto mi vráti zašlé doby, čo ich mladosť zmarila! (Bodic.); zmariť výsledky celoročnej práce (Fab.); Stlačia nás, zmaria, sfúknu zo zeme. (Tim.)
2. (čo) zabrániť, aby sa niečo uskutočnilo, znemožniť, prekaziť: z. plány, úsilie, zámery, úmysly niekoho; z. rokovanie, konferenciu; z. dosiahnutie úspechu; z. spor; Zmaril jeho sen o dobytí Indie. (Mňač.) Nebolo by vraj múdre, keby som jej tento výhľad na bohatú gazdinú zmaril. (Fig.)
3. (čo) neužitočne stratiť, premrhať, zmrhať, zmárniť, premárniť (obyč. o čase): z. veľa času
|| zmariť sa
1. prísť nazmar, zničiť sa, zaniknúť: (Matke) sa i táto nádej zmarila. (Al.)
2. stať sa márny, neuskutočniť sa: ich zámery, plány sa zmarili