meniť, -í, -ia nedok.
1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;
2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné
● hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;
dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;
opak. menievať, -a, -ajú
|| meniť sa
1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť
● hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;
2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);
3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);
dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa
zmeniť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, charakter, ráz ap., premeniť, preinačiť: z. hlas, z. tón, z. postoj, vzťah k niečomu, z. výraz tváre, z. zmýšľanie, úmysel, z. svoje obyčaje, z. metódu práce, z. spôsob života; z. smer lopty; Človek je preto človekom, že vie aj osud zmeniť. (Bedn.) Usúdil, že chlapca ťako bude zmeniť. (Zúb.)
2. (čo) nahradiť iným, zameniť; vystriedať: z. byt, z. povolanie, z. (si) meno, z. farbu; zmeniť fonetický pravopis na etymologický (Škult.); z. peniaze rozmeniť na drobné, premeniť;
3. zried. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, premeniť: Každučký šuch ma vo víchor zmení a každý svit v jasnú strelu. (Botto);
nedok. zmieňať, -a, -ajú
|| zmeniť sa
1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, iný ráz, premeniť sa, preinačiť sa: Časy sa zmenili. (Kuk.) Ľudia sa zmenia, keď prídu do Tichej doliny. (Bedn.) Ich život sa celkom zmenil. (Skal.);
2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmeniť tvárnosť, premeniť sa: Tiché večery zmenia sa hneď na hlučné a plné vzrušenia. (Ráz.) (Stepi) na úrodné zmenili sa nivy. (Hviezd.); expr. Dom sa zmenil na peklo. (Laz.) Tvoja krása v slávu sa zmení. (Sládk.)