Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naznášať -a dok. znášaním získať, (postupne) nahromadiť: n. veci na hŕbu, n. do domu zásoby


poroznášať -a dok. distrib. k roznášať: doručovateľ p-l noviny;

pren. expr. p-la nás po celej dedine ohovorila


povzniesť -nesie -nesú dok. kniž.

1. zdvihnúť (význ. 1): p. hlavu, zrak

2. mocne zapôsobiť a tým mravne pozdvihnúť: kniha poučí, p-ie

3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší st., zveľadiť: p. kultúrnu úroveň, hospodárske p-enie krajiny;

nedok. povznášať -a

// povzniesť sa

1. zdvihnúť sa (význ. 1): ruky tanečníc sa p-li

2. dostať sa na vyššiu úroveň, na vyšší st.: spoločensky sa p-l; poľnohospodárstvo sa p-lo

3. nedať sa ovplyvniť niečím nedôležitým, nepodstatným ap.: p. sa nad konvencie, nad denné starosti;

nedok. povznášať sa


poznášať -a dok. distrib. k znášať: p. niečo na kopu; p. bielizeň zo sušiarne


rozniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dostať na rozlič. miesta: r. poštu; r. hosťom raňajky

2. rozptýliť do okolia, rozšíriť: r. infekciu; vietor r-l vôňu, peľ

3. hovor. rozkradnúť: zlodeji r-li stavebný materiál

4. expr. rozbiť, rozbúrať, zničiť: r. zlodejský brloh

5. urobiť známym, rozchýriť, rozhlásiť, rozšíriť: r. chýr, zvesť po celej dedine

6. expr. rozšíriť klebety, ohovoriť, poohovárať: ženy o nej r-li, že ...

expr. r. niečo, niekoho na kopytách, v zuboch celkom zničiť;

nedok. roznášať -a

// rozniesť sa

1. rozptýliť sa do okolia, rozšíriť sa: vôňa jedla sa r-la po dome

2. stať sa známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa, rozšíriť sa: novina sa rýchlo r-la po meste; jeho sláva sa r-la po svete;

nedok. roznášať sa


uzniesť sa -nesie -nesú dok. kolektívne rozhodnúť, dohodnúť sa: u. sa na spoločnom postupe; výbor sa u-l žiadosti vyhovieť, že žiadosti vyhovie;

nedok. uznášať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naznášať ‑a ‑ajú dok.
poroznášať ‑a ‑ajú dok.
povznášať ‑a ‑ajú nedok.; povznášať sa
poznášať ‑a ‑ajú dok.
roznášať ‑a ‑ajú nedok.; roznášať sa
uznášať sa ‑a ‑ajú nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiťpoznášaťpodonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásobyexpr.: navláčiťnazvláčaťnazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor


nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rádneľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedovmať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholuneznášať: neznáša klamstvokniž. nevražiť: nevraží na vedúceho


nepoznať nenachádzať rešpekt, potešenie v niečom • nepripúšťaťnemať rádneobľubovaťneznášať: nepozná, nepripúšťa kompromisy; neznáša, nemá rád iné názory ako svoje vlastné


neznášať 1. p. nepoznať 2. p. nenávidieť


oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriťovravieťosočiťexpr.: očierniťomaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmihovor. expr.: rozniesťrozvliecťprepraťpretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitostinár. preprášiťhrub. okydaťpoohováraťpoočierňovaťporoznášaťporozvláčaťpoprepieraťpopretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naroznášať, -a, -ajú dok. (čo, čoho) rozniesť väčšie množstvo niečoho; pren. Ako môžete spávať pod takou ťarchou nepravdy, čo ste naroznášali o mne (Taj.) narozširovali.


naznášať, -a, -ajú dok. (čoho, čo) znášaním nahromadiť: n. dreva; Pani Klára kázala všetko naznášať. (Jégé)


poroznášať, -a, -ajú dok.

1. (čo) postupne (viac vecí) rozniesť, zaniesť na rôzne miesta: p. noviny; poroznášali vrecia s ryžou a múkou (Ondr.); pren. Všetko, čo kde počula, poprekrúcala a potom poroznášala po celej dedine (Šteinh.) porozprávala.

2. expr. (koho) ohovoriť, oklebetiť: Tak nás na Dolnom konci poroznášala Chrchútka. (Heč.)


pouznášať sa, -a, -ajú dok. (na čom) postupne sa uzniesť: Poodvolávali sme všetky uznesenia, na ktorých sme sa včera pouznášali. (Tat.)


povznášať, povznášať sa p. povzniesť, povzniesť sa


povzniesť, -nesie, -nesú, niesol dok.

1. (čo) zdvihnúť, vypnúť do výšky: povznesie hrdo hlavu (Ráz.); povzniesla oči k nebesám (Kuk.); pren. Verní synovia (vlasti) vysoko povzniesli prápor slobody. (Jes.)

2. (koho, čp) priviesť k väčšej vážnosti, dôležitosti, povýšiť; zveľadiť: Známosť s učiteľom nepovznesie ho pred svetom. (Vaj.) (Katicu) si vybral (Niko), ju povzniesol vysoko nad všetky. (Kuk.); p. ľud z hmotnej a kultúrnej zaostalosti; hospodárske a kultúrne povznesenie krajiny;

3. (koho, čo) mravne zdokonaliť, pozdvihnúť; zlepšiť: p. morálku (Kuk.); (Chopinove prelúdiá) človeka povznesú. (Stod.) Nemohol povzniesť jeho náladu. (Jil.);

nedok. povznášať, -a, -ajú

|| povzniesť sa

1. zdvihnúť sa, vypnúť sa do výšky: (Anabella) povzniesla sa o poznanie na prstoch. (Tat.) Hlas má akýsi ťažký, akoby sa nemohol odtrhnúť od zeme a povzniesť do výšky (Min.) vzniesť sa, preniknúť.

2. nadobudnúť väčšiu vážnosť, dôležitosť; vyšvihnúť sa: Ženbou má sa dom v našich kruhoch pozdvihnúť, povzniesť. (Stod.) Chudák otec, on vyrástol v malých pomeroch a nevie sa povzniesť. (Stod.)

3. mravne zdokonaliť, pozdvihnúť sa, zlepšiť sa: p. sa spevom (Tim.); (Od vás) som sa naučil mnohému, povzniesol sa a okrial. (Vaj.)

4. (nad čo) zaujať nevšímavý postoj k niečomu, nevšímať si niečo: p. sa nad konvencie (Tat.); Povzniesol sa nad všetky ľudské slabosti. (Hruš.);

nedok. povznášať sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naznášať dokonavé sloveso
(ja) naznášam VKdsa+; (ty) naznášaš VKdsb+; (on, ona, ono) naznáša VKdsc+; (my) naznášame VKdpa+; (vy) naznášate VKdpb+; (oni, ony) naznášajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naznášal VLdsam+; (ona) naznášala VLdsaf+; (ono) naznášalo VLdsan+; (oni, ony) naznášali VLdpah+;
(ty) naznášaj! VMdsb+; (my) naznášajme! VMdpa+; (vy) naznášajte! VMdpb+;
(nejako) naznášajúc VHd+;

nenaznášať dokonavé sloveso
(ja) nenaznášam VKdsa-; (ty) nenaznášaš VKdsb-; (on, ona, ono) nenaznáša VKdsc-; (my) nenaznášame VKdpa-; (vy) nenaznášate VKdpb-; (oni, ony) nenaznášajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenaznášal VLdsam-; (ona) nenaznášala VLdsaf-; (ono) nenaznášalo VLdsan-; (oni, ony) nenaznášali VLdpah-;
(ty) nenaznášaj! VMdsb-; (my) nenaznášajme! VMdpa-; (vy) nenaznášajte! VMdpb-;
(nejako) nenaznášajúc VHd-;

neporoznášať dokonavé sloveso
(ja) neporoznášam VKdsa-; (ty) neporoznášaš VKdsb-; (on, ona, ono) neporoznáša VKdsc-; (my) neporoznášame VKdpa-; (vy) neporoznášate VKdpb-; (oni, ony) neporoznášajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neporoznášal VLdsam-; (ona) neporoznášala VLdsaf-; (ono) neporoznášalo VLdsan-; (oni, ony) neporoznášali VLdpah-;
(ty) neporoznášaj! VMdsb-; (my) neporoznášajme! VMdpa-; (vy) neporoznášajte! VMdpb-;
(nejako) neporoznášajúc VHd-;

nepovznášať nedokonavé sloveso
(ja) nepovznášam VKesa-; (ty) nepovznášaš VKesb-; (on, ona, ono) nepovznáša VKesc-; (my) nepovznášame VKepa-; (vy) nepovznášate VKepb-; (oni, ony) nepovznášajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nepovznášal VLesam-; (ona) nepovznášala VLesaf-; (ono) nepovznášalo VLesan-; (oni, ony) nepovznášali VLepah-;
(ty) nepovznášaj! VMesb-; (my) nepovznášajme! VMepa-; (vy) nepovznášajte! VMepb-;
(nejako) nepovznášajúc VHe-;

nepoznášať dokonavé sloveso
(ja) nepoznášam VKdsa-; (ty) nepoznášaš VKdsb-; (on, ona, ono) nepoznáša VKdsc-; (my) nepoznášame VKdpa-; (vy) nepoznášate VKdpb-; (oni, ony) nepoznášajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepoznášal VLdsam-; (ona) nepoznášala VLdsaf-; (ono) nepoznášalo VLdsan-; (oni, ony) nepoznášali VLdpah-;
(ty) nepoznášaj! VMdsb-; (my) nepoznášajme! VMdpa-; (vy) nepoznášajte! VMdpb-;
(nejako) nepoznášajúc VHd-;

neroznášať nedokonavé sloveso
(ja) neroznášam VKesa-; (ty) neroznášaš VKesb-; (on, ona, ono) neroznáša VKesc-; (my) neroznášame VKepa-; (vy) neroznášate VKepb-; (oni, ony) neroznášajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) neroznášal VLesam-; (ona) neroznášala VLesaf-; (ono) neroznášalo VLesan-; (oni, ony) neroznášali VLepah-;
(ty) neroznášaj! VMesb-; (my) neroznášajme! VMepa-; (vy) neroznášajte! VMepb-;
(nejako) neroznášajúc VHe-;

neuznášať nedokonavé sloveso
(ja) neuznášam VKesa-; (ty) neuznášaš VKesb-; (on, ona, ono) neuznáša VKesc-; (my) neuznášame VKepa-; (vy) neuznášate VKepb-; (oni, ony) neuznášajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) neuznášal VLesam-; (ona) neuznášala VLesaf-; (ono) neuznášalo VLesan-; (oni, ony) neuznášali VLepah-;
(ty) neuznášaj! VMesb-; (my) neuznášajme! VMepa-; (vy) neuznášajte! VMepb-;
(nejako) neuznášajúc VHe-;

nevznášať nedokonavé sloveso
(ja) nevznášam VKesa-; (ty) nevznášaš VKesb-; (on, ona, ono) nevznáša VKesc-; (my) nevznášame VKepa-; (vy) nevznášate VKepb-; (oni, ony) nevznášajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nevznášal VLesam-; (ona) nevznášala VLesaf-; (ono) nevznášalo VLesan-; (oni, ony) nevznášali VLepah-;
(ty) nevznášaj! VMesb-; (my) nevznášajme! VMepa-; (vy) nevznášajte! VMepb-;
(nejako) nevznášajúc VHe-;

roznášať, roznášať sa, roznášavať p.
rozniesť


rozniesť dk čo
1. nesením dostať na rozličné miesta niečo: jarne obili mnohym vnivoč vyšlo, nebo tabor ležel pri nich za dedinu do piatyho dna, mnohym (poddaným) i stavy na ohne roznesli, kedy jineho dreva nemeli na ohen v. lovča 1682 lp; gaknáhle knižka moga wissla, hnedki s nég wisse sta eksempláruw rozchwátali a po kragňe rozňesli ba 1789; zustal pokrowecz k tomu, gedna odiecka a wrecz drahne, to wssecko bres nas rosnesly pukanec 18. st; differe, distrahere in partes varias: roznésti pd 18. st
2. urobiť známym, rozchýriť, rozhlásiť, rozšíriť niečo: czloweka wzacneho wdeczna powest geho roznese daleko bv 1652; rozkaz božj hlasem zwučnjm zwestugte, ohlassugte to a rozneste až do končjn zeme wo 1670; ukrutny smrti ortel po wssech končinach kragin Assffera krale bil skrze behunuw a posluw kralowskych rozhlaseny a rozneseny ms 1758
3. rozšíriť klebety, oklebetiť, ohovoriť: bratry a sestry, wyte-ly čo na bratra nebo na sestru nepraweho, nemate to po ulycach, po meste, po wassich kamaradoch neb kamaradkach roznesty ská 18. st; (pán švagor) po celom Trnowe posmech roznesly s. l. 1777;
roznášať ndk
1. k 1: czastokrat se stawa, že nektere wecy, yakožto mysy, kanwj, rucžnice a gyne k tem podobne wecy roznassene bywagj šš 1610; poslowy, ktery roznassal listy pana byskupowy, d 24 s. l. 1656; czechowsky mistr gestli bi po dedinach ryad roznassal a meske trchy neozdobowal, pokuty da na mesto f 1 veličná 1714; pomerkowano gest, že nektery w pominulu sobotu od p. richtara trunek bez poradku roznassaly, co k potupe a hanbe služj poniky 1793
2. čo rozptyľovať do okolia, rozširovať niečo: dúffanj bezbožného gest gako pena lahučka, která od búrki sa rozháňa y gako dým, který od wetra sa roznássa kb 1757
3. k 2: rumores spargere: nowiny roznássetti, rozsýwati wu 1750; dissipare famam: powest roznássati; vulgo: wyhlasugem, rozhlasugem, wyprawugem, roznássám, za obecné kladem ks 1763; običagne takowy (kresťania), ktery po swete choda, truchlywe nowiny roznassagu mik 18. st
4. i koho k 3: taz owczaczka mne prosila, abjch mlczela pro Boha, nebo mne gyz muz mug ubjl, o ty weczj abjchme toho neroznassely a neklebjtjly (!) skalica 1640; pocestnj žadneho nepomluwa neb neroznassj kob 1666; služebnik mug chudobu mu roznassal, z manželku mu se wadil liptov 1760; diffamo: potupugem, wssaďe roznássám, na dobrég powesti utrhám ks 1763; pani Borsanka mnia i tak svogich ustach rosnasa po celom svetie čadca 1774; czo u poctiweho cechu oczugess, abiz to sem tam neroznassel trenčín 1780;
roznášavať frekv k 1: in partes varias ferre solere: roznássáwati pd 18. st;
rozniesť sa dk
1. zväčšiť sa čo do počtu, rozmnožiť sa, znásobiť sa: aby teda to zbugnictwo daleg sa nerozneslo, ale takowe zbugnici zlostliwe a bohaprazne lude mohli wikoreneni bit hranovnica 1782
2. stať sa známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa, rozšíriť sa: (povesť) dobra w twich konczynach, zla w nohich (!) kraginach roznese se po tobe bv 1652; po wssem se sweťe rozneslo, lidem werným w pameť wesslo, to tak znameňite heslo cc 1655; prw než ewangelium o Krystu po wssem swete se rozneslo, wssecko lidske pokolenj bylo hluposti zatemnene sp 1696; wecz táto po celém meste gse rozniesla pep 1771; hrdjnskeho tohoto skutku powest po celem Egypte se roznesla pt 1796;
roznášať sa ndk k 2: afflaverat nescio quid rumores: powěst, pokrik, domněnj se zdwjhlo, wysslo, powstalo, roznassy se wu 1750; a tak tito powesti o prychocém se roznássagu pt 1778; calent rumores: mnohy chyr se roznassi o nem ld 18. st


spoluznášať ndk čo prinášať, uvádzať niečo (ako dôkaz): tých (bludárov) wlasne slowá spoluznássam, aby úmysel gegych gistegsse prezren byt mohel pp 1734

poroznášať poroznášať roznášať roznášať znášať_1 znášať znášať_2 znášať

Zvukové nahrávky niektorých slov

neznášať: →speex →vorbis
vznášať: →speex →vorbis
znášať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor