Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zobudiť dok.

1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

nedok. zobúdzať -a

// zobudiť sa

1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

nedok. zobúdzať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zobudiť ‑í ‑ia dok.; zobudiť sa

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1prebudiť, zobudiť, k 2vzbudiť


budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
dok.prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 ivzbudiť sa

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikaniaaktivizovaťzaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovinepodnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurzpohnúťexpr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosťexpr.: vyburcovaťzburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonunaviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útekkniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasovlek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstvavzpružiťobodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrilaosviežiťoživiť: oživiť záujem o vážnu hudbukniž. animovať: animovať prítomných do spevu


prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1


zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

2. p. vzbudiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

budiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)

2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie

b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;

opak. budievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť

|| budiť sa

1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);

2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);

dok. zobudiť sa, prebudiť sa


zobudiť, -í, -ia dok.

1. (koho) vytrhnúť zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť, prebrať: z. niekoho z driemot, zo sna, zo spánku; Ak by spal. zobuďte ho. (Karv.) Zobudil ho buchot dverí. (Min.) I o polnoci si ho mohol zobudiť, ak šlo o národnú vec (Taj.) vždy bol ochotný konať;

pren. vytrhnúť z pasivity, pohnúť niekoho k niečomu: (Obidve chcú) zobudiť ho, aby mu svitlo, že i okrem banky je život. (Jes.)

2. (čo) podnietiť, vyvolať, vzbudiť u niekoho niečo: z. v niekom iniciatívu, vedomie zodpovednosti; zobudiť nádej na vyzdravenie (Vaj.); z. u niekoho národné povedomie; Chcel zobudiť súcit v ľuďoch. (Fig.) (Protestantizmus) i u nás zobudil svieži život. (Vlč.) vznešený údel vzkriesiť národ, zobudiť ho (Kuk.) urobiť ho uvedomelým;

nedok. zobúdzať, -a, -ajú

|| zobudiť sa

1. prebrať sa zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť sa, prebrať sa, precitnúť: z. sa zo sna; z. sa na hlas budíka; pren. Jedného rána zobudí sa zase zem (Žáry) oživne príroda.

2. (v kom, v čom i b ezpredm.) objaviť sa, prebudiť sa, vzniknúť, povstať: V Jeseniovi sa zobudil záujem lekára. (Zúb.) V hrudi sa jej zobudila akási nežnosť. (Kuk.) I v zlom človeku sa svedomie zobudí (Vaj.) ohlási sa, prejaví sa. Zobudil sa jeho slovenský cit. (Škult.);

nedok. zobúdzať sa

Morfologický analyzátor

zobudiť dokonavé sloveso
(ja) zobudím VKdsa+; (ty) zobudíš VKdsb+; (on, ona, ono) zobudí VKdsc+; (my) zobudíme VKdpa+; (vy) zobudíte VKdpb+; (oni, ony) zobudia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zobudil VLdsam+; (ona) zobudila VLdsaf+; (ono) zobudilo VLdsan+; (oni, ony) zobudili VLdpah+;
(ty) zobuď! VMdsb+; (my) zobuďme! VMdpa+; (vy) zobuďte! VMdpb+;
(nejako) zobudiac VHd+;
zobuďiť zobuďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor