zotmieť sa, zotmiť sa neos. stať sa tmavým, temným, ubudnúť denného svetla • stmieť sa • stmiť sa: odišli, až keď sa zotmelo, zotmilo, stmilo • zmrknúť sa • zried.: zmrknúť • zamrknúť: náhle (sa) zmrklo • zvečeriť sa • kniž. zošeriť sa: počkáme, kým sa vonku zvečerí, kým sa trocha zošerí • zried. zanociť sa (Tinák) • zried. znociť sa (Puškáš)
stmievať sa, -a neos. nedok. ubúdať denného svetla; zvečerievať sa, šeriť sa: Už sa stmievalo, suché drevo na ohnisku ožarovalo izbicu. (Rys.) Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli. (Kras.) Pozerala von. Nevidela nič. Stmievalo sa. (Hor.)
● Stmieva sa mi pred očami (Vám.) je mi zle, dostávam, mám závrat;
dok. stmieť sa, zotmieť sa
zotmieť sa, -ie, zried. i zotmiť sa, -í dok. stať sa tmavým, temným: Tak mi je, akoby sa zotmel svet. (Bedn.); pren. nádej sa zotmila (Vaj.) stratila; obyč. neos. zotmie sa nastane tma, šero, zvečerí sa: keď sa zotmie, vrhnú sa k tebe a zožerú ťa (Laz.); medzitým sa už celkom zotmelo (Zúb.); Na javisku sa úplne zotmie. (Urb.)
● zotmelo sa mi pred očami dostal som závrat;
nedok. zotmievať sa, -a