Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh; d-l a odišiel

---

narozprávať -a dok.

1. obšírne, všeličo povedať, nahovoriť, navravieť, porozprávať: veľa nám o ňom n-l; veľa toho nen-a je málovravný

2. nahovoriť (význ. 2), navravieť: verí všetkému, čo mu n-jú; n-l naňho, že pije

// narozprávať sa stráviť istý (dlhší) čas rozprávaním, nahovoriť sa: o príhode sa už veľa n-l

---

porozprávať -a dok. postupne (a obšírne) vyjadriť rozprávaním, rozpovedať, vyrozprávať: p-l nám celý príbeh, mnoho mu o sebe p-la

// porozprávať sa stráviť istý čas rozhovorom s niekým, pozhovárať sa: musíme sa rozumne, vážne p., od srdca sa s ňou p-l; my sa ešte p-me (aj ako vyhrážka)

// porozprávať si vymeniť si názory, skúsenosti ap., pohovoriť si: stihli si už o všeličom p., p. si zážitky

---

rozprávač -a m.

1. kto rozpráva nejaký príbeh: ľudový r., r. rozprávok

2. autor pútavo podávajúci istý dej: Ľ. Ondrejov bol dobrý r.;

rozprávačka -y -čiek ž.;

rozprávačský príd.: r. talent, r-é umenie;

rozprávačstvo -a s.

dorozprávať ‑a ‑ajú dok.

---

narozprávať ‑a ‑ajú dok.; narozprávať sa

---

porozprávať ‑a ‑ajú dok.; porozprávať sa; porozprávať si

---

rozprávač ‑a m.; rozprávačka ‑y ‑čiek ž.; rozprávačský; rozprávačstvo ‑a s.

---

---

---

---

---

dorozprávať, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) dokončiť rozprávanie, prestať hovoriť, dopovedať: d. rozprávku, príhodu; Keď Adam dorozprával, vyšla Mara a za ňou deti. (Jégé)

---

narozprávať, -a, -ajú dok.

1. (komu čo, čoho, o čom i bezpredm.) veľa povedať, porozprávať: Narozprával už celé histórie o novom občanovi. (Vaj.) (Ivan) narozpráva všeličoho. (Šolt.) Koľko nám narozprávala o oberačke! (Al.) Ach, tí už len narozprávajú! (Tim.)

2. hovor. (komu čo i so spoj. že) presvedčiť niekoho o niečom rečou, nahovoriť (obyč. nepravdu): No a tomu ľahko narozpráva, že mu ho cestou zajali. (Jégé)

|| narozprávať sa veľa, dlho rozprávať: Nemohli sa dosť narozprávať. (Kuk.)

---

porozprávať, -a, -ajú dok. (čo, komu, o kom, o čom) postupne (obyč. viac vecí) dôkladne, obšírne rozpovedať, vyrozprávať: p. udalosti, p. svoje zážitky, o svojich zážitkoch; O sebe som mu mnoho vecí porozprávala. (Bedn.) Porozprávaj, ako si nažívala. (Stod.)

---

porozprávať sa i porozprávať si, -a, -ajú dok. (s kým, o kom, o čom i bezpredm.) stráviť istý čas rozhovorom s niekým, pozhovárať sa, pohovoriť si: p. sa o práci, o priateľoch; Porozprával sa s nimi od srdca (Krno) No, veď sa mi ešte porozprávame. (Zgur.) Zahráme sa kartičky, porozprávame sa. (Min.) O našich veciach si porozprávame. (Jes.) Vše som k nemu vošiel si porozprávať. (Taj.)

---

rozprávať, -a, -ajú nedok.

1. používať ľudskú reč na dorozumievanie, na vyjadrovanie svojich myšlienok, dojmov, zážitkov, predstáv ap., hovoriť, vravieť: dieťa sa učí r., dieťa ešte nerozpráva, nevie r.; r. pekne, spisovne, čisto, (po) slovensky; r. ticho, hlasno, ťahavo, živo, nadšene, rozhorčene, r. úprimne, priamo; r. falošne; r. pútavo, zoširoka, popletene, nesúvisle; Nerozprával ako človek, len reval ako zver. (Min.) Nemý by bol aspoň naznačil, že nevie rozprávať. (Barč)

2. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, vyprávať: r. rozprávky, žarty, veselé príhody, r. svoje zážitky, r. hlúposti, r. niekomu obsah knihy, filmu; r. zo sna; r. o zvieratách, r. o bojoch a hrdinstvách partizánov, r. deťom o Jánošíkovi; Rozprával, že už nie sme sami. (Štítn.); pren. r. rukami gestikulovať

● r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. ako z knihy (ako kniha) veľmi rozumne; hovor. r. dve na tri, r. do sveta hovoriť hlúposti, nezmysly, tárať; škoda r.! je zbytočné o niečom hovoriť, je zbytočné niečo spomínať; nedá sa s ním (s ňou) r. je neprístupný(-á) argumentom; možno pred ním r. je hoden dôvery;

3. kniž. (bezpredm. i čo) (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: Špavor sa jej díval do očú. Čo mu všetko tie oči rozprávali. (Jégé) Jasno na zemi, jasno v dušiach, lebo okolo všetko to isté rozpráva. (Urb.);

dok. k 2, 3 porozprávať, vyrozprávať

|| rozprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezredm.) dorozumievať sa rečou, oznamovať si rečou svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap., zhovárať sa: Rozprávali sa o všeličom. (Barč) Mne prišlo ľúto, že si jeho rodičia museli o mne tak rozprávať. (Janč.) (Tonko) sa na všetko spytoval ženy, aby sa mal s kým rozprávať. (Taj.) Prišla na mrku k lavičke a rozprávali sa. (Ondr.); pren. Vie sa s ním rozprávať (Ráz.) rozumie mu, chápe ho; hovor. r. sa s niekým na pol úst a) povýšenecky; b) nevrlo

● nerozpráva sa so mnou hnevá sa na mňa;

dok. porozprávať sa

dorozprávať dokonavé sloveso
(ja) dorozprávam VKdsa+; (ty) dorozprávaš VKdsb+; (on, ona, ono) dorozpráva VKdsc+; (my) dorozprávame VKdpa+; (vy) dorozprávate VKdpb+; (oni, ony) dorozprávajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dorozprával VLdsam+; (ona) dorozprávala VLdsaf+; (ono) dorozprávalo VLdsan+; (oni, ony) dorozprávali VLdpah+;
(ty) dorozprávaj! VMdsb+; (my) dorozprávajme! VMdpa+; (vy) dorozprávajte! VMdpb+;
(nejako) dorozprávajúc VHd+;

rozprávač, rozprávateľ m kto niečo rozpráva: narrator: rozprávač; fabulator: rozpráwač ks 1763; narrator: rozprawatel ap 1769; to gisté y ty, kterych rosprawač za swedkúw wichwalowal, dogistily wssichny pep 1771; čistý rozprawatel ňechcel gsem biť br 1785

---

rozprávajúci [-jí-] príd kt. rozpráva: (svedok) od neboheho Lucae rozprawagiciho počul, kdy ninegssy instans častokrate samotny w dome zanechan bil dražkovce 1730; Van Stiphout ňepochopitedlnú radosťú ríchle bivše naplňen, hleďel jeďiňe na rozprávajícího človeka bez všeho svého pohnúťí br 1785

---

rozprávanie [-va-, -ve-; -í] s vyjadrovanie myšlienok rečou, vykladanie, hovorenie: pan Stephanus Sskoda strelau morowau premoženy w dobre pameti a mezi ljbežnym rozprawenjm s tehoto placliweho audoli do prjbytku nebeskeho se odebral ružomberok 1601; hudba w pláčj gest rozpráwenj nezbedne mp 1718; enarratio: wyklad, rozpráwanj, rozpowjdanj ks 1763; musa se ditky pri krestianském učenj krásně a uctiwě chowati a od wsseho sseptanj, rozprawánj, tahánj, ruwánj, sstuchánj, sem a tam behánj po kostele zdržati ukk 1768; o tom bude w teto knihi dluhe rozpráwánj hi 18. st

---

rozprávaný príd vykladaný, hovorený: narratus: rozpráwany, powydany ks 1763

---

rozprávateľ p.
rozprávač

---

rozprávať [-va-, -vja-, -ve-] ndk
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: za riby p. Kocz, gak rosprawgal, okolo triczetty zlattich przigal skalica 1687; w tegto (knihe) hognu rečy se rozpráwa pp 1734; narro: rozpráwám, powjdám ks 1763; co wiem, p. Gotth Ferencz obssirnegsse rozprawal ružomberok 1764; (bezbožní kresťania) w nem (v chráme) gakssto negakem obecnim dome sa drža, spia, rozprawagu, očy po ludoch pasu, ginich w ssatach sudia ps 1782; viď, najmilejšá, viď, jak bláznive mnohí lidé rozprávajú br 1785; (Slovák) gakoby slowenský mluwiti neznal, a pritom uherský neb nemecký rozpráwa stn 1786
• ako sa rozpráva vsuvka, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: jak se rozpravi, že by ho (Turka) bylo ven asi tri tisice, nebo nekolik chotarov zaujal, mlatice zboži ludanice 1663 rat
2. čo (komu, o kom, pred kým), o čom, komu (o čom), pred kým vyjadrovať slovami dojmy, zážitky, predstavy ap.: rathaus nassého mesta, který byl fundowaný a budowaný, gak nám nassj starý rozpráwali, pred pol druha sto roký p. ľupča 1566; gestlj sstastne chcess w ucenj pokračowat, hned druhemu powecz a rozpraweg kob 1666; že ge tomu tak, že y Christina Citerakowich w domje Iakuba Dobissa o tei wieczi rosprawyala skalica 1699; (Adamová) kdjkolwek na winyiczu prissla, pred fatensom wzdi rosprawala, žebi boli tam dolu winyicze poziabli krupina 1722; czo wiczeg taz Novota Angelika rosprawgala takoweho skalica 1724; od sweho stricza fatens slichawal, kdy rozprawal, že pany Dolnojasenczi yarek do stareho žrjedla opet naprawily dulice 1726; rozpráwal prwny wládar ssenkársky sen swúg kb 1757; když ťi kdo učyňi dobre, mnohim to rosprawag, gak ty komu dobre čyňiss, k znamosťi nedawag gp 1782; Lot gakobi negake žarti pred nima mluwil a rozprawal mk 18. st
• čo ti mne rozpráwáss, Telemachu, podozrene nemám, ale mohél gsem myti pt 1778 zbytočne o tom hovoríš
3. s kým rozprávať sa, zhovárať sa s niekým: fabulantur inter se: rozpráwagú mezy sebú; colloqvuntur inter se: geden z druhym rozpráwagú ks 1763; rozumna sedlačka gazdina kdi pri preslicy a ssiti sedy a ditky wukol ni behagj, rada bi rozprawela s nimi o dobrych wecich ud 1775; abys to, co ustamy se modljss, y myslý rjkal, a tak zdluha, gakobys s negakým knjžetem nebo králem rozpráwial mps 1777; meci sebú wogáci toto rozpráwali pt 1778
4. svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: postawil sem teba, abych ukázal na tebe moc mu y aby rozpráwalo méno mé po wsseckég zemi kb 1757; historia nuncia vetustatis: dawné weci rozprawá hystoria ks 1763; any mjsto nedopússtá, žeby sme tuto wssecky weci prednésli, které ewangelitská hystória rozpráwá blr 18. st;
r. sa s kým hovoriť medzi sebou, zhovárať sa s niekým: (panna) dúverňe, láskave a milosťive jest sa s ním rozprávala br 1785

narozpráwať sa porozpráwať rozpráwaní Rozpráwatel rozpráwať_1 rozpráwať_2 wirozpráwaňí

nerozprávať: ^{→speex →vorbis}

---

porozprávať: ^{→speex →vorbis}

---

rozprávač: ^{→speex →vorbis}

---

rozprávanie: ^{→speex →vorbis}

---

rozprávať: ^{→speex →vorbis}

---

vyrozprávať: ^{→speex →vorbis}

a dorozprával svoje správanie ≈ a dovyprávěl své chování
deťmi, dovysvetľoval a dorozprával ≈ dětmi, vysvětlil a dovyprávěl
dorozprával svoje správanie vtedy ≈ dovyprávěl své chování kdysi
dorozprával svoju históriu o ≈ dopověděl svou historii o
dovysvetľoval a dorozprával svoje ≈ vysvětlil a dovyprávěl své
Jurkovič dorozprával, musel ešte ≈ Jurkovič domluvil, musel ještě
Keď Jurkovič dorozprával, musel ≈ Když Jurkovič domluvil, musel
Práve jej dorozprával svoju ≈ Zrovna jí dopověděl svou
...

Ginelli dorozprával svoj príbeh ≈ Ginelli finished his story
Ginelli dorozprával svoj príbeh ≈ Ginelli finished his story
Harry dorozprával svoj príbeh ≈ Harry finished his story
Harry dorozprával svoj príbeh ≈ Harry finished his story
mi narozprávala o svojom ≈ told me about her
sa s tebou dorozprávala ≈ through talking with you
sa s tebou dorozprávala ≈ through talking with you
som všetkým narozprával, že ≈ I told everyone that
...