Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh; d-l a odišiel


narozprávať -a dok.

1. obšírne, všeličo povedať, nahovoriť, navravieť, porozprávať: veľa nám o ňom n-l; veľa toho nen-a je málovravný

2. nahovoriť (význ. 2), navravieť: verí všetkému, čo mu n-jú; n-l naňho, že pije

// narozprávať sa stráviť istý (dlhší) čas rozprávaním, nahovoriť sa: o príhode sa už veľa n-l


porozprávať -a dok. postupne (a obšírne) vyjadriť rozprávaním, rozpovedať, vyrozprávať: p-l nám celý príbeh, mnoho mu o sebe p-la

// porozprávať sa stráviť istý čas rozhovorom s niekým, pozhovárať sa: musíme sa rozumne, vážne p., od srdca sa s ňou p-l; my sa ešte p-me (aj ako vyhrážka)

// porozprávať si vymeniť si názory, skúsenosti ap., pohovoriť si: stihli si už o všeličom p., p. si zážitky


rozprávač -a m.

1. kto rozpráva nejaký príbeh: ľudový r., r. rozprávok

2. autor pútavo podávajúci istý dej: Ľ. Ondrejov bol dobrý r.;

rozprávačka -y -čiek ž.;

rozprávačský príd.: r. talent, r-é umenie;

rozprávačstvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dorozprávať ‑a ‑ajú dok.
narozprávať ‑a ‑ajú dok.; narozprávať sa
porozprávať ‑a ‑ajú dok.; porozprávať sa; porozprávať si
rozprávač ‑a m.; rozprávačka ‑y ‑čiek ž.; rozprávačský; rozprávačstvo ‑a s.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dorozprávať porov. hovoriť


nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

4. p. narozprávať


narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

porov. aj hovoriť


povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

2. p. porozprávať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dorozprávať, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) dokončiť rozprávanie, prestať hovoriť, dopovedať: d. rozprávku, príhodu; Keď Adam dorozprával, vyšla Mara a za ňou deti. (Jégé)


narozprávať, -a, -ajú dok.

1. (komu čo, čoho, o čom i bezpredm.) veľa povedať, porozprávať: Narozprával už celé histórie o novom občanovi. (Vaj.) (Ivan) narozpráva všeličoho. (Šolt.) Koľko nám narozprávala o oberačke! (Al.) Ach, tí už len narozprávajú! (Tim.)

2. hovor. (komu čo i so spoj. že) presvedčiť niekoho o niečom rečou, nahovoriť (obyč. nepravdu): No a tomu ľahko narozpráva, že mu ho cestou zajali. (Jégé)

|| narozprávať sa veľa, dlho rozprávať: Nemohli sa dosť narozprávať. (Kuk.)


porozprávať, -a, -ajú dok. (čo, komu, o kom, o čom) postupne (obyč. viac vecí) dôkladne, obšírne rozpovedať, vyrozprávať: p. udalosti, p. svoje zážitky, o svojich zážitkoch; O sebe som mu mnoho vecí porozprávala. (Bedn.) Porozprávaj, ako si nažívala. (Stod.)


porozprávať sa i porozprávať si, -a, -ajú dok. (s kým, o kom, o čom i bezpredm.) stráviť istý čas rozhovorom s niekým, pozhovárať sa, pohovoriť si: p. sa o práci, o priateľoch; Porozprával sa s nimi od srdca (Krno) No, veď sa mi ešte porozprávame. (Zgur.) Zahráme sa kartičky, porozprávame sa. (Min.) O našich veciach si porozprávame. (Jes.) Vše som k nemu vošiel si porozprávať. (Taj.)


rozprávať, -a, -ajú nedok.

1. používať ľudskú reč na dorozumievanie, na vyjadrovanie svojich myšlienok, dojmov, zážitkov, predstáv ap., hovoriť, vravieť: dieťa sa učí r., dieťa ešte nerozpráva, nevie r.; r. pekne, spisovne, čisto, (po) slovensky; r. ticho, hlasno, ťahavo, živo, nadšene, rozhorčene, r. úprimne, priamo; r. falošne; r. pútavo, zoširoka, popletene, nesúvisle; Nerozprával ako človek, len reval ako zver. (Min.) Nemý by bol aspoň naznačil, že nevie rozprávať. (Barč)

2. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, vyprávať: r. rozprávky, žarty, veselé príhody, r. svoje zážitky, r. hlúposti, r. niekomu obsah knihy, filmu; r. zo sna; r. o zvieratách, r. o bojoch a hrdinstvách partizánov, r. deťom o Jánošíkovi; Rozprával, že už nie sme sami. (Štítn.); pren. r. rukami gestikulovať

r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. ako z knihy (ako kniha) veľmi rozumne; hovor. r. dve na tri, r. do sveta hovoriť hlúposti, nezmysly, tárať; škoda r.! je zbytočné o niečom hovoriť, je zbytočné niečo spomínať; nedá sa s ním (s ňou) r. je neprístupný(-á) argumentom; možno pred ním r. je hoden dôvery;

3. kniž. (bezpredm. i čo) (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: Špavor sa jej díval do očú. Čo mu všetko tie oči rozprávali. (Jégé) Jasno na zemi, jasno v dušiach, lebo okolo všetko to isté rozpráva. (Urb.);

dok. k 2, 3 porozprávať, vyrozprávať

|| rozprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezredm.) dorozumievať sa rečou, oznamovať si rečou svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap., zhovárať sa: Rozprávali sa o všeličom. (Barč) Mne prišlo ľúto, že si jeho rodičia museli o mne tak rozprávať. (Janč.) (Tonko) sa na všetko spytoval ženy, aby sa mal s kým rozprávať. (Taj.) Prišla na mrku k lavičke a rozprávali sa. (Ondr.); pren. Vie sa s ním rozprávať (Ráz.) rozumie mu, chápe ho; hovor. r. sa s niekým na pol úst a) povýšenecky; b) nevrlo

nerozpráva sa so mnou hnevá sa na mňa;

dok. porozprávať sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dorozprávať dokonavé sloveso
(ja) dorozprávam VKdsa+; (ty) dorozprávaš VKdsb+; (on, ona, ono) dorozpráva VKdsc+; (my) dorozprávame VKdpa+; (vy) dorozprávate VKdpb+; (oni, ony) dorozprávajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dorozprával VLdsam+; (ona) dorozprávala VLdsaf+; (ono) dorozprávalo VLdsan+; (oni, ony) dorozprávali VLdpah+;
(ty) dorozprávaj! VMdsb+; (my) dorozprávajme! VMdpa+; (vy) dorozprávajte! VMdpb+;
(nejako) dorozprávajúc VHd+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozprávač, rozprávateľ m kto niečo rozpráva: narrator: rozprávač; fabulator: rozpráwač ks 1763; narrator: rozprawatel ap 1769; to gisté y ty, kterych rosprawač za swedkúw wichwalowal, dogistily wssichny pep 1771; čistý rozprawatel ňechcel gsem biť br 1785


rozprávajúci [-jí-] príd kt. rozpráva: (svedok) od neboheho Lucae rozprawagiciho počul, kdy ninegssy instans častokrate samotny w dome zanechan bil dražkovce 1730; Van Stiphout ňepochopitedlnú radosťú ríchle bivše naplňen, hleďel jeďiňe na rozprávajícího človeka bez všeho svého pohnúťí br 1785


rozprávanie [-va-, -ve-; -í] s vyjadrovanie myšlienok rečou, vykladanie, hovorenie: pan Stephanus Sskoda strelau morowau premoženy w dobre pameti a mezi ljbežnym rozprawenjm s tehoto placliweho audoli do prjbytku nebeskeho se odebral ružomberok 1601; hudba w pláčj gest rozpráwenj nezbedne mp 1718; enarratio: wyklad, rozpráwanj, rozpowjdanj ks 1763; musa se ditky pri krestianském učenj krásně a uctiwě chowati a od wsseho sseptanj, rozprawánj, tahánj, ruwánj, sstuchánj, sem a tam behánj po kostele zdržati ukk 1768; o tom bude w teto knihi dluhe rozpráwánj hi 18. st


rozprávaný príd vykladaný, hovorený: narratus: rozpráwany, powydany ks 1763


rozprávateľ p.
rozprávač


rozprávať [-va-, -vja-, -ve-] ndk
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: za riby p. Kocz, gak rosprawgal, okolo triczetty zlattich przigal skalica 1687; w tegto (knihe) hognu rečy se rozpráwa pp 1734; narro: rozpráwám, powjdám ks 1763; co wiem, p. Gotth Ferencz obssirnegsse rozprawal ružomberok 1764; (bezbožní kresťania) w nem (v chráme) gakssto negakem obecnim dome sa drža, spia, rozprawagu, očy po ludoch pasu, ginich w ssatach sudia ps 1782; viď, najmilejšá, viď, jak bláznive mnohí lidé rozprávajú br 1785; (Slovák) gakoby slowenský mluwiti neznal, a pritom uherský neb nemecký rozpráwa stn 1786
ako sa rozpráva vsuvka, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: jak se rozpravi, že by ho (Turka) bylo ven asi tri tisice, nebo nekolik chotarov zaujal, mlatice zboži ludanice 1663 rat
2. čo (komu, o kom, pred kým), o čom, komu (o čom), pred kým vyjadrovať slovami dojmy, zážitky, predstavy ap.: rathaus nassého mesta, který byl fundowaný a budowaný, gak nám nassj starý rozpráwali, pred pol druha sto roký p. ľupča 1566; gestlj sstastne chcess w ucenj pokračowat, hned druhemu powecz a rozpraweg kob 1666; že ge tomu tak, že y Christina Citerakowich w domje Iakuba Dobissa o tei wieczi rosprawyala skalica 1699; (Adamová) kdjkolwek na winyiczu prissla, pred fatensom wzdi rosprawala, žebi boli tam dolu winyicze poziabli krupina 1722; czo wiczeg taz Novota Angelika rosprawgala takoweho skalica 1724; od sweho stricza fatens slichawal, kdy rozprawal, že pany Dolnojasenczi yarek do stareho žrjedla opet naprawily dulice 1726; rozpráwal prwny wládar ssenkársky sen swúg kb 1757; když ťi kdo učyňi dobre, mnohim to rosprawag, gak ty komu dobre čyňiss, k znamosťi nedawag gp 1782; Lot gakobi negake žarti pred nima mluwil a rozprawal mk 18. st
• čo ti mne rozpráwáss, Telemachu, podozrene nemám, ale mohél gsem myti pt 1778 zbytočne o tom hovoríš
3. s kým rozprávať sa, zhovárať sa s niekým: fabulantur inter se: rozpráwagú mezy sebú; colloqvuntur inter se: geden z druhym rozpráwagú ks 1763; rozumna sedlačka gazdina kdi pri preslicy a ssiti sedy a ditky wukol ni behagj, rada bi rozprawela s nimi o dobrych wecich ud 1775; abys to, co ustamy se modljss, y myslý rjkal, a tak zdluha, gakobys s negakým knjžetem nebo králem rozpráwial mps 1777; meci sebú wogáci toto rozpráwali pt 1778
4. svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: postawil sem teba, abych ukázal na tebe moc mu y aby rozpráwalo méno mé po wsseckég zemi kb 1757; historia nuncia vetustatis: dawné weci rozprawá hystoria ks 1763; any mjsto nedopússtá, žeby sme tuto wssecky weci prednésli, které ewangelitská hystória rozpráwá blr 18. st;
r. sa s kým hovoriť medzi sebou, zhovárať sa s niekým: (panna) dúverňe, láskave a milosťive jest sa s ním rozprávala br 1785

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

narozpráwať sa narozpráwať sa porozpráwať porozpráwať rozpráwaní rozpráwaní Rozpráwatel Rozpráwatel rozpráwať_1 rozpráwať rozpráwať_2 rozpráwať wirozpráwaňí wirozpráwaňí

Zvukové nahrávky niektorých slov

nerozprávať: →speex →vorbis
porozprávať: →speex →vorbis
rozprávač: →speex →vorbis
rozprávanie: →speex →vorbis
rozprávať: →speex →vorbis
vyrozprávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor