zradiť dok.
1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku; je verný, nikdy nez-í
2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu; nez-ď, že si ma videl;
nedok. zrádzať -a
zrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.
zradiť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. dopustiť sa zrady na niekom al. na niečom, zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť: z. národ, z. svoju vlasť; Druh druha nikdy nezradí. (Ondr.) On zradil vernosť svojej nevesty? (Sládk.) A kto nás zradí, s tým si poradíme. (Ráz.)
2. vyjaviť, čo malo zostať utajené, prezradiť, vyzradiť: Psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť. (Sládk.) Nezradil by to nikomu — hanbil by sa. (Tim.) Zradil im ešte ja znamenie. (Karv.);
nedok. zrádzať
zrádzať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. dopúšťať sa zrady na niekom al. niečom, porušovať vernosť: z. národ, vlasť; Mnohí zrádzajú, neslúži každý tak verne ako my. (Fig.) Takto idete zrádzať kamarátov? (Bod.) Nepomohli mi ani výčitky svedomia, že v sebe samej zrádzam Milanovu pamiatku. (Bedn.)
2. vyjavovať, čo malo zostať utajené, prezrádzať: z. tajomstvo; Ohovárajú ho, že prekáža a zrádza. (Kuk.);
dok. zradiť
zradiť dk 1. koho prezradiť, vyzradiť niekoho: stwerta czastka pryde hagnikowy aneb drabowy temu, ktery takoweho zrady; my zme ho nechtely zradity, neb to nam prislubyl, ze to wyce neucziny nikdy (B. ŠTIAVNICA 1697 E); 17. st; jaj, newolag, sin muog, teraz ma zradiss (KRUPINA 1741); obawali se, aby zagaty Bothelius towarissuw nezgewil a nezradil (ŽS 1764) 2. koho zradne niekoho opustiť, porušiť vernosť niekomu: nepomahaite a nefolguyte gemu, geho zradie, nebt was samych take zradi (SKALICA 1432 SČL); abychom bližnyho sweho neosocžili, nezradili (BAg 1585); proto, ze pana sweho okradl a zradil (TRENČÍN 1589); Judass geho (Krista) zradil, Peter zaprel (SJ 18. st) 3. čo dopustiť sa zrady na niečom: slybugem, že tento zamek nezradym (LIETAVA 1633); zrádzať, zradzovať ndk k 1: abychom na blyžnyho ffalessně nelhali, gey nezrazowali (BK 1612); trado: odewzdawam, zradzugem (AS 1728); ale čas y priležitost zradzuge každeho, tehdy z prwniho pohledu hneď nesuď žádneho (GV 1755); a weďel y Yudáss, ktery ho zraďowal, mjsto, nebo častokrát Yežiss byl se tam scházal z učedlnjki swyma (KB 1756); k 2: ony chczegu bity Geho Milosti poslussny, že nechczegu zrazat any weczey vtekat (BREZOVIČKA 1597); zradzovať sa ndk (čím) prezrádzať sa (niečím): ale wetssj miss a pawuk (v) spižyerne prebehawagj a missačinci se zradczugj (KoB 1666); tehdit se zhorssy mnozy a wespolek se budu zrazowaty (Le 1730)
zrádzať, zradzovať, zradzovať sa p. zradiť