zradca, -u mn. č. -ovia m.
1. kto sa dopustil al. dopúšťa zrady na vlastnom národe, vlasti, priateľoch ap.: z. vlasti, národa; vyhlásiť niekoho za z-u; Keby ho žándári aj nechytili, večne bude biľagovaný za zradcu. (Urb.) A zradcov máte, kolaborantov? — opýtal sa veliteľ. (Tat.)
2. kto nejakým spôsobom porušil svoje povinnosti, záväzky, vernosť: Kto by sľub nedodržal, ten je zradca. (Ráz.);
zradkyňa, -ne, -kýň ž.