Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zviezť zvezie zvezú zviezol dok.

1. vozením dopraviť zhora nadol: z. drevo na pílu

2. vozením sústrediť na jedno miesto: z. repu na hromadu, do cukrovaru

3. odviezť na dopr. prostriedku, previezť, zaviezť: z. niekoho na aute, na bicykli, na člne;

nedok. k 1, 2 zvážať -a

// zviezť sa

1. odviezť sa na dopr. prostriedku, previezť sa, zaviezť sa: z. sa (s niekým) na motocykli

2. hovor. zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej z-la na plecia, z. sa na kolená

3. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia ap.): z. sa na zem, pod stôl

4. hovor. pripojiť sa, pridať sa pri chôdzi al. inej činnosti: z-m sa s vami na obed; z-l sa s priateľom pri skúške

5. expr. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: všetka starosť sa z-la na matku

z. sa na cudzí účet využiť niečo, niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvážať ‑a ‑ajú nedok.

zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať


zvážať p. zberať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvážať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. koho i bezpredm.) vozením postupne dopravovať na uskladnenie, uloženie, sústredenie na istom mieste: z. úrodu do stodôl; z. obilie, zbožie, raž, seno, z. stavebný materiál; z. kamene na voze, nákladným autom; Druhí zvážajú kapustu, a on nič. (Jégé) Treba zvážať drevo, i dosky a laty. (Ráz.) (Kone) zvážali ťažké železné vozíky naplnené rudou alebo jalovým skálím pod ťažné šachty. (Hor.) V kosbe to bolo, ale už ku koncu, keď sa viac zváža ako suší. (Taj.) (Rušeň) bude zvážať a rozvážať robotníctvo. (Fr. Kráľ)

2. (čo) vozením dopravovať zhora nadol: z. drevo do doliny, z. guľatinu; Z. píly ma vypravili do hôr, kde sme po snehových cestách spúšťali a zvážali drevo. (Fig.) Na sklonku každej jari vyjdú naši gazdovia pod horu a odtiaľ zvážajú štrk na hradskú cestu. (Kuk.)

3. zried. (čo kam) posúvať niečo smerom dolu: Pritisol ju blízko k sebe, zvážajúc ruku po jej ramene až dolu k požehnanému životu. (Jil.);

dok. zviezť

|| zvážať sa

1. posúvať sa zhora dolu, zosúvať sa: Sneh sa zváža zo strání.

2. vezením, vozením sa spúšťať zhora nadol: Z vysokej haldy zvážali sa deti na saniach. (Jil.);

dok. zviezť sa


zviezť, zvezie, zvezú, zviezol, zvezený, rozk. zvez dok.

1. (čo, zried. koho i bezpredm.) vozením (postupne) dopraviť na uskladnenie, uloženie, sústredenie na istom mieste, vozením sústrediť dovedna; odviezť, priviezť: z. obilie do sýpok, do stodôl, z. seno, žito, zbožie, z. ľan do dvora, z. včas všetku úrodu; Ľudia zviezli z poľa raž. (Jil.) Z poľa nezvezieš, v humne nenamlátiš. (Taj.)

2. (čo.) vozením dopraviť zhora nadol: (Bolo by treba) z rúbaniska zviezť siahovinu. (Skal.) Drevo mal v horičke pripravené a stačí zviezť ho k potoku. (Jil.)

3. (koho) dopraviť vozom al. iným dopravným prostriedkom, odviezť; previezť, zaviezť: z. niekoho na voze, na bicykli, z. niekoho autom; (Trojkolka) ide prázdna, nič nevezie. Azda ich na kúsku zvezie. (Šteinh.)

4. zried. (čo kam) posunúť smerom dolu: Šamaj zviezol skúsené oko na miesto, kde v hárku roztiahla sa pyšne suma predpísaných peňazí. (Jil.); neos. Podkosilo ho, zviezlo do drepu (Žáry) padol únavou.

5. zastar. (koho z čoho) pozbaviť niekoho funkcie, miesta p.: zviezli ho z podnotárstva;

nedok. k 1, 2, 4 zvážať

|| zviezť sa

1. odviezť sa (s niekým) na nejakom dopravnom prostriedku, prepraviť sa z jedného miesta na druhé, zaviezť sa: z. sa s niekým na aute, na motocykli, na voze;

2. urobiť pohyb zhora dolu po povrchu dačoho, posunúť sa, zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: Zadné kolesá admirálovho voza zviezli sa do priekopy. (Lask.) Sestre zviezla sa v behu šatka do pol hlavy. (Fig.) Oči sa mu zvezú z lesklého peria na čierne zablatené nohy. (Kuk.) Keď chlapci odchodia, zvezú sa dve ťažké slzy po matkinom líci. (Ráz.) Z nevesty pohľad sa mu zviezol na zem (Kuk.) preniesol sa. Skaly sú okolo prameňa vlhké a klzké, ľahko s na nich noha zvezie. (Švant.); pren. „Keby nevidel stále len seba,“ zviezlo sa jej z perí ako unvený, bledý lístoček z javora na jeseň. (Urb.)

3. vezením, vozením sa sústrediť na jedno miesto, zhromaždiť sa: (Do malého mestečka) zviezlo a zišlo sa vyše päťtisíc účastníkov zblízka i zďaleka. (Vlč.)

4. expr. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia, po ťažkom al. smrteľnom poranení), zvaliť sa: Kača sa podlomila v kolenách, zaplakala a zviezla sa na zem. (Jil.) Dolinou sa mu nohy podlamovali. Ale koľko ráz sa zviezol na kolená, toľko ráz vstal. (Hor.) Pod účinkami toho penistého moku z nadoblačných výšin zviezli sa (chlapi) pod stôl. (Urb.) Na prvý výstrel sa (jeleň) zviezol na zem. (Mor.)

5. hovor. (s kým) pešo prejsť spoločne s niekým istý kus cesty, pripojiť sa, pridružiť sa k niekomu v chôdzi: z. sa s niekým cestou z práce, na obed, do kina;

6. hovor. (s kým i bezpredm.) vykonať nejakú činnosť popri niekom, pripojiť sa k niekomu pri istej činnosti, zúčastniť sa na niečom popri niekom; priživiť sa na niečom: Radšej dones niečo pánom: hádam kávy. Zviezol by sa i ja s nimi. (Kuk.) S tými bohatšími sa zvezú aj tí chudobnejší. (Jaš.) Hľadí vydávať najmenej a zviezť sa podľa možností na cudzí účet. (Zván)

7. expr. (na koho, zried. i na kom) postihnúť niekoho (o nejakom bremene, starosti, ťažkosti, povinnosti ap.); doľahnúť na niekoho; odpykať, odniesť niečo: Najväčšia časť práce zviezla sa na mňa. (Bodic.) Zhodou okolností sa naňho zviezli všelijaké nepríjemnosti. (Sev.) (Chcela si) mňa poraniť, vyvŕšiť si sa chcela! A na ňu sa zviezlo, na ňu. (Kuk.) Ak zbadajú, zvezie sa to na Lajovi. (Tim.);

nedok. k 1, 2 zváža sa

Morfologický analyzátor

zvážať nedokonavé sloveso
(ja) zvážam VKesa+; (ty) zvážaš VKesb+; (on, ona, ono) zváža VKesc+; (my) zvážame VKepa+; (vy) zvážate VKepb+; (oni, ony) zvážajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zvážal VLesam+; (ona) zvážala VLesaf+; (ono) zvážalo VLesan+; (oni, ony) zvážali VLepah+;
(ty) zvážaj! VMesb+; (my) zvážajme! VMepa+; (vy) zvážajte! VMepb+;
(nejako) zvážajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor