zvážať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, zried. koho i bezpredm.) vozením postupne dopravovať na uskladnenie, uloženie, sústredenie na istom mieste: z. úrodu do stodôl; z. obilie, zbožie, raž, seno, z. stavebný materiál; z. kamene na voze, nákladným autom; Druhí zvážajú kapustu, a on nič. (Jégé) Treba zvážať drevo, i dosky a laty. (Ráz.) (Kone) zvážali ťažké železné vozíky naplnené rudou alebo jalovým skálím pod ťažné šachty. (Hor.) V kosbe to bolo, ale už ku koncu, keď sa viac zváža ako suší. (Taj.) (Rušeň) bude zvážať a rozvážať robotníctvo. (Fr. Kráľ)
2. (čo) vozením dopravovať zhora nadol: z. drevo do doliny, z. guľatinu; Z. píly ma vypravili do hôr, kde sme po snehových cestách spúšťali a zvážali drevo. (Fig.) Na sklonku každej jari vyjdú naši gazdovia pod horu a odtiaľ zvážajú štrk na hradskú cestu. (Kuk.)
3. zried. (čo kam) posúvať niečo smerom dolu: Pritisol ju blízko k sebe, zvážajúc ruku po jej ramene až dolu k požehnanému životu. (Jil.);
dok. zviezť
|| zvážať sa
1. posúvať sa zhora dolu, zosúvať sa: Sneh sa zváža zo strání.
2. vezením, vozením sa spúšťať zhora nadol: Z vysokej haldy zvážali sa deti na saniach. (Jil.);
dok. zviezť sa
zviezť, zvezie, zvezú, zviezol, zvezený, rozk. zvez dok.
1. (čo, zried. koho i bezpredm.) vozením (postupne) dopraviť na uskladnenie, uloženie, sústredenie na istom mieste, vozením sústrediť dovedna; odviezť, priviezť: z. obilie do sýpok, do stodôl, z. seno, žito, zbožie, z. ľan do dvora, z. včas všetku úrodu; Ľudia zviezli z poľa raž. (Jil.) Z poľa nezvezieš, v humne nenamlátiš. (Taj.)
2. (čo.) vozením dopraviť zhora nadol: (Bolo by treba) z rúbaniska zviezť siahovinu. (Skal.) Drevo mal v horičke pripravené a stačí zviezť ho k potoku. (Jil.)
3. (koho) dopraviť vozom al. iným dopravným prostriedkom, odviezť; previezť, zaviezť: z. niekoho na voze, na bicykli, z. niekoho autom; (Trojkolka) ide prázdna, nič nevezie. Azda ich na kúsku zvezie. (Šteinh.)
4. zried. (čo kam) posunúť smerom dolu: Šamaj zviezol skúsené oko na miesto, kde v hárku roztiahla sa pyšne suma predpísaných peňazí. (Jil.); neos. Podkosilo ho, zviezlo do drepu (Žáry) padol únavou.
5. zastar. (koho z čoho) pozbaviť niekoho funkcie, miesta p.: zviezli ho z podnotárstva;
nedok. k 1, 2, 4 zvážať
|| zviezť sa
1. odviezť sa (s niekým) na nejakom dopravnom prostriedku, prepraviť sa z jedného miesta na druhé, zaviezť sa: z. sa s niekým na aute, na motocykli, na voze;
2. urobiť pohyb zhora dolu po povrchu dačoho, posunúť sa, zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: Zadné kolesá admirálovho voza zviezli sa do priekopy. (Lask.) Sestre zviezla sa v behu šatka do pol hlavy. (Fig.) Oči sa mu zvezú z lesklého peria na čierne zablatené nohy. (Kuk.) Keď chlapci odchodia, zvezú sa dve ťažké slzy po matkinom líci. (Ráz.) Z nevesty pohľad sa mu zviezol na zem (Kuk.) preniesol sa. Skaly sú okolo prameňa vlhké a klzké, ľahko s na nich noha zvezie. (Švant.); pren. „Keby nevidel stále len seba,“ zviezlo sa jej z perí ako unvený, bledý lístoček z javora na jeseň. (Urb.)
3. vezením, vozením sa sústrediť na jedno miesto, zhromaždiť sa: (Do malého mestečka) zviezlo a zišlo sa vyše päťtisíc účastníkov zblízka i zďaleka. (Vlč.)
4. expr. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia, po ťažkom al. smrteľnom poranení), zvaliť sa: Kača sa podlomila v kolenách, zaplakala a zviezla sa na zem. (Jil.) Dolinou sa mu nohy podlamovali. Ale koľko ráz sa zviezol na kolená, toľko ráz vstal. (Hor.) Pod účinkami toho penistého moku z nadoblačných výšin zviezli sa (chlapi) pod stôl. (Urb.) Na prvý výstrel sa (jeleň) zviezol na zem. (Mor.)
5. hovor. (s kým) pešo prejsť spoločne s niekým istý kus cesty, pripojiť sa, pridružiť sa k niekomu v chôdzi: z. sa s niekým cestou z práce, na obed, do kina;
6. hovor. (s kým i bezpredm.) vykonať nejakú činnosť popri niekom, pripojiť sa k niekomu pri istej činnosti, zúčastniť sa na niečom popri niekom; priživiť sa na niečom: Radšej dones niečo pánom: hádam kávy. Zviezol by sa i ja s nimi. (Kuk.) S tými bohatšími sa zvezú aj tí chudobnejší. (Jaš.) Hľadí vydávať najmenej a zviezť sa podľa možností na cudzí účet. (Zván)
7. expr. (na koho, zried. i na kom) postihnúť niekoho (o nejakom bremene, starosti, ťažkosti, povinnosti ap.); doľahnúť na niekoho; odpykať, odniesť niečo: Najväčšia časť práce zviezla sa na mňa. (Bodic.) Zhodou okolností sa naňho zviezli všelijaké nepríjemnosti. (Sev.) (Chcela si) mňa poraniť, vyvŕšiť si sa chcela! A na ňu sa zviezlo, na ňu. (Kuk.) Ak zbadajú, zvezie sa to na Lajovi. (Tim.);
nedok. k 1, 2 zváža sa