zver1 -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.; chrániť, chovať, kŕmiť z.; poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;
pren. pejor. suroví ľudia, surovci
zver2 -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;
pren. pejor. surový človek, surovec: to nie je človek, to je z.
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
zver1 v prírode žijúce zvieratá, obyč. voľne: lesná zver; chytať, kŕmiť zver • zverina: lovná zverina • vysoká (jelenia zver) • divina (divá zver) • hromad.: zverstvo • zvieratstvo
zver2 1. p. zviera 1 2. p. surovec
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
zver1, -i ž. hromad.
1. voľne v prírode žijúce zvieratá, zverina; lovná zverina: chrániť, chovať, kŕmiť, chytať, duriť, plašiť, strieľať, loviť z.; poľná, lesná, dravá, úžitková, divá z.; poľov. pernatá, raticová, vysoká, jelenia, srnčia, srstnatá, kožušinová, bažantia, kamzíčia, čierna, lovná z.; odstrel z-i; expr. rozkričať sa ako divá z. veľmi, zlostne; prenasledovať niekoho ako dravú z. neľudsky;
2. hovor. expr. hrubí, suroví, zverskí ľudia, surovci, čvarga: Nevoľky uvažujem: Či sa z nich (vojakov) nestane po roku tiež také zver. (Tomašč.)
zver2, -a, mn. č. -y m.
1. väčšie zviera, najmä dravé a pre človeka nebezpečné. Skvele sa ti podarilo skrotiť tohto dravého zvera. (Barč.) Lovci-psi na mieste; zver nám neutečie, do siete nám vletí celkom zmordovaný (J. Kráľ) Prezradili ho len okále, čo sa blyšťali ani krvilačnému zveru. (Švant.); expr. skríknuť ako ranený z. (Hor.) veľmi bolestne;
2. expr. surový, bezohľadný, hrubý, zverský človek, surovec; spustlo, nekultúrne, divo žijúci človek: Nebuďte taký netvor, zver, hyena. (Stod.) Obesiť by ho (Gržu) bolo teba... zvera! (Min.) Medzi zvermi treba byť beštiou. (Jes-á) Cigáň chodí nahý, bosý; Žid pán, aristokrat. Prečo? Bo tamten je zver, tento hľadá osvetu. (Záb);
zverisko, -a str. i m. zvel.: bezočivé z. (Jes-á)
(jeden) zver; (bez) zvera; (k) zverovi; (vidím) zvera; (hej) zver!; (o) zverovi; (so) zverom;
(dvaja) zveri; (bez) zverov; (k) zverom; (vidím) zverov; (hej) zveri!; (o) zveroch; (so) zvermi;
(dva) zvery; (bez) zverov; (k) zverom; (vidím) zvery; (hej) zvery!; (o) zveroch; (so) zvermi;
(jedna) zver; (bez) zveri; (k) zveri; (vidím) zver; (hej) zver!; (o) zveri; (so) zverou;
(dve) zveri; (bez) zverí; (k) zveriam; (vidím) zveri; (hej) zveri!; (o) zveriach; (so) zverami;