Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

zverák -a m. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní: kliešťový, železný z., čeľusť z-a; dať, upevniť do z-a

chytiť ako do z-a silno;

zverákový príd.;

zveráčik -a m. zdrob.


zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný


zverbovaný

I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci

II. zverbovaný m. zverbovanec


zverbovať dok.

1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska

2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet

// zverbovať sa:

1. (v min.) dať sa najať za vojaka: z-l sa na vojnu

2. dať sa získať na istú činnosť: z-l sa do baní


zver1 -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.; chrániť, chovať, kŕmiť z.; poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;

pren. pejor. suroví ľudia, surovci


zver2 -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;

pren. pejor. surový človek, surovec: to nie je človek, to je z.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

zverák ‑a m.; zverákový; zveráčik ‑a m.
zver ‑a mn. N a A ‑y m. (väčšie zviera)
zverbovanec ‑nca m.
zverbovaný ‑ého príd. i m.
zverbovať ‑uje ‑ujú dok.; zverbovať sa
zver ‑i ž. (zvieratá)

nezverejnený -ná -né príd.ktorý nie je známy, ktorý nebol publikovaný, sprístupnený verejnosti (obyč. tlačou al. v elektronických médiách); op. zverejnený, uverejnený: n. dokument, text, rukopis; n. návrh zmluvy, prieskum, výsledok výskumu; preštudovať doteraz nezverejnené archívne dokumenty ▷ ↗ i zverejniť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1


pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


zverbovať p. získať 2, naviesť 1, pretiahnuť 3


zver1 v prírode žijúce zvieratá, obyč. voľne: lesná zver; chytať, kŕmiť zverzverina: lovná zverinavysoká (jelenia zver) • divina (divá zver) • hromad.: zverstvozvieratstvo


zver2 1. p. zviera 1 2. p. surovec


zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvieratzver (väčšie dravé zviera): ranený zverdravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravecšelmabeštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia

2. p. surovec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

zverák, -a m.

1. tech. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní. kliešťový, mechanický, hodinársky, kĺbový, prenosný, priamobežný z.; čeľuste z-a; upevniť súčiastku, predmet do z-a; pritiahnuť niečo z-om; pren. Mišove prsty oblapia mu hrdlo tupým hmatom zveráka (Gráf) pevne ako zverákom.

2. poľov. pysk jelenej al. srnčej zveri;

zverákový príd.: z-é čeľuste, stolice, vložky;

zveráčik, -a/-čka m. zdrob. k 1


zverbovanec, -nca m. kto sa dal naverbovať do vojenskej služby (v starších časoch): Kosami, cepmi bíjali sa „zverbovanci“ — za kráľove lakomstvá za peniazmi. (Gab.) Medzi týchto zverbovancov ľahko sa môžu prihlásiť Perzskom podplatení alebo Perzsku oddaní ľudia. (Fig.); pren. Po Pavovom príklade spravia tak aj jeho zverbovanci (Heč.) tí, ktorých získal.


zverbovaný príd. ktorý sa dal (v starších časoch) zverbovať do vojenskej služby: z-í sedliaci (Hor.); Ja somzverbovaný vojak pána generála Pálfyho. (Jégé)


zverbovať, -uje, -ujú dok. (koho; koho na čo)

1. (v starších časoch) najať, získať za vojaka, na vojnu, naverbovať (J. Kráľ, Tomašč.);

2. hovor. získať na istú činnosť, nahovoriť na niečo, zlákať, zvábiť; zháňaním sústrediť viac jednotlivcov na jedno miesto: Tentoraz zverboval aj mňa (pašovať kone). (Fig.) (Martin) zverboval ho (kamaráta) na voľný život. (Ráz.) Zverboval Moravčíka od vojska. (Krno) Hneď som zverboval ostatných horárov a začali sme pásť po nemilom hosťovi. (Mor.) Do Pava nahučal, aby zverboval milíciu. (Heč.)

|| zverbovať sa

1. dať sa najať za vojaka, na vojnu (v starších časoch): Idem sa zverbovať za žoldniera do Národnej gardy. (Ondr.) Pôjdem na vojnu, zverbujem sa. (Kuk.) Matúš, nezverboval si sa ty za dobrovoľníka, (Stod.)

2. hovor. dať sa získať na inú činnosť; prihlásiť sa niekam: Pretože sa dopočul, že v Belgicku sú zárobky lepšie, zverboval sa do baní. (Heč.) (Žigmund) sa dal zverbovať do Wolfovej výzvednej služby. (Hor.)


zver1, -i ž. hromad.

1. voľne v prírode žijúce zvieratá, zverina; lovná zverina: chrániť, chovať, kŕmiť, chytať, duriť, plašiť, strieľať, loviť z.; poľná, lesná, dravá, úžitková, divá z.; poľov. pernatá, raticová, vysoká, jelenia, srnčia, srstnatá, kožušinová, bažantia, kamzíčia, čierna, lovná z.; odstrel z-i; expr. rozkričať sa ako divá z. veľmi, zlostne; prenasledovať niekoho ako dravú z. neľudsky;

2. hovor. expr. hrubí, suroví, zverskí ľudia, surovci, čvarga: Nevoľky uvažujem: Či sa z nich (vojakov) nestane po roku tiež také zver. (Tomašč.)


zver2, -a, mn. č. -y m.

1. väčšie zviera, najmä dravé a pre človeka nebezpečné. Skvele sa ti podarilo skrotiť tohto dravého zvera. (Barč.) Lovci-psi na mieste; zver nám neutečie, do siete nám vletí celkom zmordovaný (J. Kráľ) Prezradili ho len okále, čo sa blyšťali ani krvilačnému zveru. (Švant.); expr. skríknuť ako ranený z. (Hor.) veľmi bolestne;

2. expr. surový, bezohľadný, hrubý, zverský človek, surovec; spustlo, nekultúrne, divo žijúci človek: Nebuďte taký netvor, zver, hyena. (Stod.) Obesiť by ho (Gržu) bolo teba... zvera! (Min.) Medzi zvermi treba byť beštiou. (Jes-á) Cigáň chodí nahý, bosý; Žid pán, aristokrat. Prečo? Bo tamten je zver, tento hľadá osvetu. (Záb);

zverisko, -a str. i m. zvel.: bezočivé z. (Jes-á)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zveráčik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zveráčik
G (bez) zveráčika
D (k) zveráčiku
A (vidím) zveráčik
L (o) zveráčiku
I (so) zveráčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) zveráčiky
G (bez) zveráčikov
D (k) zveráčikom
A (vidím) zveráčiky
L (o) zveráčikoch
I (so) zveráčikmi

zver
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zver
G (bez) zvera
D (k) zverovi
A (vidím) zvera
L (o) zverovi
I (so) zverom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) zvery
G (bez) zverov
D (k) zverom
A (vidím) zvery
L (o) zveroch
I (so) zvermi
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zver
G (bez) zveri
D (k) zveri
A (vidím) zver
L (o) zveri
I (so) zverou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zveri
G (bez) zverí
D (k) zveriam
A (vidím) zveri
L (o) zveriach
I (so) zverami

zver
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zver
G (bez) zvera
D (k) zverovi
A (vidím) zvera
L (o) zverovi
I (so) zverom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) zvery
G (bez) zverov
D (k) zverom
A (vidím) zvery
L (o) zveroch
I (so) zvermi
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zver
G (bez) zveri
D (k) zveri
A (vidím) zver
L (o) zveri
I (so) zverou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zveri
G (bez) zverí
D (k) zveriam
A (vidím) zveri
L (o) zveriach
I (so) zverami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu