predzvesť -i ž.
1. kniž. znak, príznak niečoho nastávajúceho: p. jari, smrti
2. žel. návestidlo pred hlav. návestidlom upozorňujúce, aká návesť je na hlav. návestidle
zvesť -i ž.
1. správa1, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium; zlá, smutná z.; dozvedieť sa radostnú z.; rozniesla sa z. o nešťastí; kolujú, šíria sa z-i
2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.
3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.
● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
predzvesť p. príznak
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
zvesť p. správa1, chýr 1
blahozvesť, -ti ž. bás. dobrá, radostná zpráva, zvesť: Zaniesol blahozvesť mocný na Velehrad. (Hviezd.)
predzvesť, -ti ž.
1. znak, znamenie toho, čo bude: Mučil ho kašeľ, príšerná predzvesť prichádzajúcej smrti. (Podj.) Jeseň priniesla nám predzvesť zimy. (Šteinh.)
2. žel. návestidlo postavené pred hlavným návestidlom a upozorňujúce, aká návesť je na hlavnom návestidle: svetelná, tvarová p.;
predzvestný príd.
1. zried. hlásiaci sa ako predzvesť: temné p-é znamenia (Šolt.);
2. žel. týkajúci sa predzvesti: p-é návestidlo
zvesť, -ti ž.
1. kniž. zpráva; chýr, novina: dobrá, príjemná, radostná, poplašná, tajná z.; oznámiť, povedať z. niekomu; rozširovať z-i; prišla, doletela, rozniesla sa z.; kolujú z-i; z. o smrti dakoho
● Jóbova i jóbovská z. veľmi smutná zpráva;
2. kniž. zried. pamiatka, stála spomienka; povesť šírená ústnym podaním: Len kto zachová zvesť o tvojej sláve? (Bar.) Chudobným krpčiarom dostalo sa z toho (ukradnutého) vždy niečo, už i len pre tú zvesť, ktorá delila obyvateľstvo ako za Jánošíka. (Ráz.)
3. náb. zvestovanie, kázanie. z. slova božieho;
4. obyč. v mn. č. zvesti úradný časopis na oznamovanie rozličných zpráv, nariadení, zákonov, opatrení ap.: Školské zvesti;
5. obyč. v mn. č. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobnejších z= práv, oznámení ap.: zvesti zo sveta
zvesť1, -a, mn. č. -ovia m. kniž. zastar. zvestovateľ, posol: Obzerala si ho lepšie, zvesta nového kráľovstva. (Kuk.);
náb. rozširovateľ kresťanskej vierouky, vierozvest: A k pápežovi by nebolo ísť so žiadosťou o zvestov? (Jégé)
zvesť2, -u, mn. č. -y m. zastar. zpráva, zvesť, novina: Mráz obišiel kráľovnú, čitajúc smutné zvesty na tvárach poslancov. (Kal.); pren. Na ústach sedí jej zvest veselý (Sládk.) zvestuje radostnú novinu.
(jedna) predzvesť; (bez) predzvesti; (k) predzvesti; (vidím) predzvesť; (hej) predzvesť!; (o) predzvesti; (s) predzvesťou;
(dve) predzvesti; (bez) predzvestí; (k) predzvestiam; (vidím) predzvesti; (hej) predzvesti!; (o) predzvestiach; (s) predzvesťami;
(štyri) predzvesti; (bez) predzvestí; (k) predzvestiam; (vidím) predzvesti; (hej) predzvesti!; (o) predzvestiach; (s) predzvesťami;
(jedna) zvesť; (bez) zvesti; (k) zvesti; (vidím) zvesť; (hej) zvesť!; (o) zvesti; (so) zvesťou;
(dve) zvesti; (bez) zvestí; (k) zvestiam; (vidím) zvesti; (hej) zvesti!; (o) zvestiach; (so) zvesťami;
(štyri) zvesti; (bez) zvestí; (k) zvestiam; (vidím) zvesti; (hej) zvesti!; (o) zvestiach; (so) zvesťami;
(tri) zvesti; (bez) zvestí; (k) zvestiam; (vidím) zvesti; (hej) zvesti!; (o) zvestiach; (so) zvesťami;