zvesť, -ti ž.
1. kniž. zpráva; chýr, novina: dobrá, príjemná, radostná, poplašná, tajná z.; oznámiť, povedať z. niekomu; rozširovať z-i; prišla, doletela, rozniesla sa z.; kolujú z-i; z. o smrti dakoho
● Jóbova i jóbovská z. veľmi smutná zpráva;
2. kniž. zried. pamiatka, stála spomienka; povesť šírená ústnym podaním: Len kto zachová zvesť o tvojej sláve? (Bar.) Chudobným krpčiarom dostalo sa z toho (ukradnutého) vždy niečo, už i len pre tú zvesť, ktorá delila obyvateľstvo ako za Jánošíka. (Ráz.)
3. náb. zvestovanie, kázanie. z. slova božieho;
4. obyč. v mn. č. zvesti úradný časopis na oznamovanie rozličných zpráv, nariadení, zákonov, opatrení ap.: Školské zvesti;
5. obyč. v mn. č. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobnejších z= práv, oznámení ap.: zvesti zo sveta
(jedna) predzvesť; (bez) predzvesti; (k) predzvesti; (vidím) predzvesť; (hej) predzvesť!; (o) predzvesti; (s) predzvesťou;
(štyri) predzvesti; (bez) predzvestí; (k) predzvestiam; (vidím) predzvesti; (hej) predzvesti!; (o) predzvestiach; (s) predzvesťami;
(tri) predzvesti; (bez) predzvestí; (k) predzvestiam; (vidím) predzvesti; (hej) predzvesti!; (o) predzvestiach; (s) predzvesťami;
(jedna) zvesť; (bez) zvesti; (k) zvesti; (vidím) zvesť; (hej) zvesť!; (o) zvesti; (so) zvesťou;
(štyri) zvesti; (bez) zvestí; (k) zvestiam; (vidím) zvesti; (hej) zvesti!; (o) zvestiach; (so) zvesťami;
(tri) zvesti; (bez) zvestí; (k) zvestiam; (vidím) zvesti; (hej) zvesti!; (o) zvestiach; (so) zvesťami;