zvolanie -nia -ní s.
výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna • zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie
zvolanie p. výkrik
zvoľakadiaľ zám. prísl. z nejakého neznámeho, neurčitého al. presne neurčeného miesta, odkiaľsi, skadiaľsi, odniekiaľ: Odkiaľ, odkiaľ nie, ale zvoľakadiaľ sa len musí vyhrabať ten groš. (Al.) Vy ste zvoľakadiaľ ukradnuté. (Hor.) zvolanie, -ia str. prudké, náhle vykríknutie, výkrik: náhle z., počuť z.; Vtom zopakovalo sa bolestné zvolanie. (Fig.)
zvolanie [-í] s 1. prudké hlasné vykríknutie, výkrik: tak moc knezká pre krádkost konáňá we zwoláňu Krista pod spúsob chleba wetšá gest nad moc Maríe (BN 1796) 2. privolanie, výzvou povolanie, pozvanie na nej. zhromaždenie, snem, radu: concio: swolánj lidu, zhromázďenj; convocatio: zwoláni, zwoláwani (KS 1763); pro zwolanj czechu, mister sicze osemdesat pet, towaris pak dwa(a)štyriczet penez uherskich bude napredek podluznj zlozitj (PRIEVIDZA 1764) 3. zhromaždenie ľudí, snem, rada: concilum: schádska, zhromažďenj, rádda, swolánj (KS 1763); concilium: sgezd, sném, swolánj (GrP 1771)