voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.
1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;
2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;
3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;
opak. volievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť
zvoliť1, i zvoliť si, -í, -ia, rozk. zvoľ (si) dok.
1. (koho za koho, koho kam; koho, čo) hlasovaním, voľbou (vo voľbách) vybrať, vyvoliť, ustanoviť do istej funkcie, na základe voľby (volieb) poveriť niekoho svojím zastupovaním al. vykonávaním nejakej funkcie, uskutočniť voľbu (voľby nejakej funkcie), uskutočniť voľbu (voľby) nejakého voleného funkcionára al. orgánu. z. niekoho za poslanca Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady, národného výboru, z. niekoho za predsedu, z. niekoho do presedníctva sjazdu; do výboru; z. prezidenta, z. (si) predsedu, z. (si) nový výbor, z. Národné zhromaždenie; sjazd zvolí nový ústredný výbor; Prichodí Nový rok, keď vyprší termín hlásnikovi! — zvoľme druhého. (Tim.) Bude lepšie, keď si zvolíme spomedzi seba deputáciu a vyšleme ju. (Fr. Kráľ)
2. len zvoliť si (čo, čo za čo) na základe uváženia si vybrať z viacerých možností (obyč. jednu), rozhodnúť sa pre niektorú (niektoré) z viacerých možností: z. si svoje životné povolanie, životný cieľ, z. si spisovateľské meno, z. si správnu (nesprávnu) cestu, z. si spôsob spracovania, z. si tému, z. si priamku, z. si bod; z. si učiteľstvo za svoje povolanie; slobodne zvolený text (Tim.); Janko Krap mu núkal miesto v bezpečnostnom sbore, ale čatár Koza si radšej zvolil krčmu. (Min.) Miloval rozháranosť, a preto si zvolil za bývanie opustenú ruinu v poli. (Vám.)
zvoliť2, -í, -ia, rozk. zvoľ dok. kniž. zastar. (k čomu, na čo, bezpredm., so spoj. aby i s neurč.) vysloviť, dať súhlas, dať dovolenie na niečo, súhlasiť s niečím, privoliť na niečo, pristať na niečo; dovoliť niečo: Ale ja to nedopustím; ja na to nezvolím. (Ti.) Jej rodičia by nezvolili, aby sme boli niekoľko rokov zasnúbení. (Jégé) Johanka veľmi ochotne zvolila. (Šolt.) (Votrelec) nezvolí ani vodičkou uhasiť chalupy horiace. (Pláv.);
nedok. zried. zvoľovať, -uje, -ujú (Dobš.)