Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvon -a m.

1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y; hlas, hlahol z-a; z-y vyzváňajú

2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om; potápačský z.; gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku; sukňa do z-a šikmo strihaná

● hlas ako z. silný, zvučný; srdce ako z. zdravé; srdce mu bije ako z. prudko;

zvonový príd.

1. k zvon: z. povraz; z-é šaty

2. zvučný (význ. 1), jasný: z. hlas;

zvonec -nca m.

1. zdrob. k zvon

2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.

3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;

zvoncový príd.;

zvonček -a m.

1. zdrob. k zvon(ec)

2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;

zvončekový príd.

zvoncový p. zvonec

zvonec, -nca m.

1. zdrob. menší zvon: V tom — bim, bim! ľaľa! Čože to značí, Ach, to už ranný hlas zvonca. (Botto)

2. menší predmet podobný zvonu, ktorého zvuky upozorňujú na príchod al. pohyb niekoho al. niečoho, dávajú výstrahu ap.; zvonček, spiežovec; cengáč: zvuk z-a (z-ov); cvengot z-a (z-ov); cengot kravských z-ov (Gráf); štrngot z-a (Al.); čuť zvonce-klepáky (Urb.); z-e stáda (Škult.); železné z-e (Jil.); ovčie z-e (Gab.); Cengali a hrkali im (kravám) zvonce. (Krno) Kdesi ovce potriasli plechovými zvoncami. (Urb.) Zazvonili hrkálky a zvonce saní pred kaštieľom. (Vaj.); liatinový z. (Ondr.); návestný z. (Rys.); signálny z. nad šachtou (Hor.); Jedna z mníšok potiahla rukoväť a ozval sa v budove, obďaleč od brány, dusene zvonec. (Jégé) (Predavač) mal na pulte zvonec, ktorým mohol Dobáka vždy varovať. (Štef.) Pritlačila gombičku elektrického zvonca. (Čaj.) Ozval sa zvonec oznamujúci koniec práce. (Urb.) Starý človek, hlava sa točí, iba keď som sa našla na pitvore a ruka ako zvonec (Taj.) odvisla zlomená; pren. expr. Že si tí naši ľudia dajú navešať na nos také zvonce. Vraj zlomená noha (Zel.) dajú sa oklamať.

3. zried. predmet pripomínajúci zvonček svojím tvarom al nejako ináč: Roztiahol som sa do trávy medzi nafúknuté belasé zvonce púpavy. (Švant.)

4. hovor. modrokvetá rastlina z čeľade zvončekovitých, zvonček: Objavila som v našom chotári belasé lúčne zvonce nezvyčajnej veľkosti. (Fig.); belasých lúčnych zvoncov zun (Heč.);

zvoncový príd.

1. týkajúci sa zvonca, vzťahujúci sa na zvonec: kŕdeľ statkov zvoncových (Hviezd.) ktoré majú na krku zavesené zvonce; žel. z-á návesť vyjadrená návestným znakom vytvoreným z jedného al. viacerých úderov na zvonec (zvon) zvoncového vedenia al. iného zvoncového zariadenia;

2. tvarom podobný zvoncu: archeol. kultúra z-ých pohárov