hrad -u m. veľké feud. opevnené sídlo: Spišský h., zrúcaniny h-u; Bratislavský h.; h. Červený Kameň, h. Krásna Hôrka;
hradný príd.: h. pán, h-é nádvorie;
hrádok -dku m. zdrob.
hrad -du pl. N -dy m. 1. ▶ stredoveké opevnené sídlo panovníkov al. šľachticov umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: nedobytný h.; slovenské hrady a zámky; hrady protitureckej obrannej línie; nočná prehliadka hradu; reprezentačné miestnosti Bratislavského hradu; nádvorie hradu; zrúcaniny hradu; písomná zmienka o hrade; povesť o hrade Beckov; mesto pod hradom; obliehať, dobyť h.; brániť h.; obdivovať panorámu hradu; V čase mojej návštevy bol hrad neprístupný. [LT 1998] □ Anjelský hrad mohutná stavba v Ríme so sochou anjela na vrchole (v minulosti dočasné sídlo pápežov) 2. ▶ napodobenina takejto stavby (obyč. súvisiaca s hrou): postaviť h. z piesku; deti skáču na nafukovacom hrade ◘ parem. môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné
hrad opevnené sídlo panovníkov al. šľachticov v stredoveku umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: hrad Beckov, zrúcaniny hradu • zámok (má funkciu obytného objektu, rodinného sídla): poľovnícky zámok, zámok Červený kameň • zastar. akropola (vyššie položený hrad)
hrad, -u m. väčší opevnený zámok, v stredoveku šľachtické sídlo: Bratislavský h.; Trenčiansky h.; na h-e; Hrad = Pražský hrad; obkľúčiť, dobyť h.;
hradný príd.: h. pán, h-á pani, h-á stráž; h-é nádvorie; h-é múry;
spodst. hradný, -ého m. zastar. správca hradu, kastelán (J. Mat.);
hrádok, -dku m. zdrob. menší hrad: zemianske h-y