impotent -a m. hovor. pejor.
1. impotentný muž
2. neschopný, nemohúci človek: umelecký i.
impotent [-t-] -ta pl. N -ti I -tmi m. hovor. 1. ▶ impotentný muž: byť, zostať i.; Každý z vás mal aspoň jedného syna, nikto tu nie je homosexuál ani impotent. [I. Kadlečík] 2. expr. ▶ kto nie je schopný dosahovať požadovaný výkon, neschopný, nemohúci človek (často ako nadávka): vynadať niekomu do impotentov; Už nie je stopercentným človekom, stačí, aby čo len jednou vrstvou nedýchal, a je na istý okruh vecí úplný impotent. [L. Ballek]
impotent -a m. kto trpí na impotenciu; pren. kniž. i expr. neschopný, neplodný umelec, autor
(jeden) impotent; (bez) impotenta; (k) impotentovi; (vidím) impotenta; (ó) impotent!; (o) impotentovi; (s) impotentom;
(štyria) impotenti; (bez) impotentov; (k) impotentom; (vidím) impotentov; (ó) impotenti!; (o) impotentoch; (s) impotentmi;