nepotrebný príd. zbytočný; neužitočný: n-á vec; byť niekde, niekomu n.;
nepotrebne prísl.;
nepotrebnosť -i ž.
nepotrebný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ bez ktorého sa dá zaobísť; ktorý nie je treba; syn. zbytočný; op. potrebný: staré nepotrebné veci, haraburdy; odvoz nepotrebného materiálu; odpredaj nepotrebných zásob; zbierať obnosené nepotrebné šatstvo; zahlcovať deti nepotrebnými informáciami; odstrániť nepotrebné súbory z počítača; potením sa vylučujú nepotrebné látky z organizmu; Je sama ako trieska vyhodená na breh. Stroskotaná, úbohá triesočka. Nikomu nepotrebná. [V. Mináč]
nepotrebný p. zbytočný
zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím
nepotrebný príd. zbytočný, daromný, márny: n. človek, n-á vec, n-á reč; n. hnev (Sládk.);
nepotrebne prísl.