odstreľovač -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto niečo odstreľuje, pomocou výbušniny rozbíja, búra, demoluje: spolupráca búračov a odstreľovačov; Ja som majster a títo dvaja perfektní odstreľovači. Za hodinu zbúrajú hociktorý dom. [L. Ťažký] 2. ▶ kto odstreľuje, oddeľuje časť horniny (pri ťažbe) pomocou trhavín: byť odstreľovačom v bani; Niekoľko sto stavebných robotníkov a banských odstreľovačov má na najbližšie tri roky o prácu postarané. [Pc 1999] 3. voj. ▶ profesionálny strelec z presnej strelnej zbrane s optickým zameriavačom s nočným videním na zasiahnutie cieľa v akýchkoľvek podmienkach určený na odstreľovanie, zneškodňovanie konkrétnych živých cieľov, snajper: špičkový o.; výcvik odstreľovačov; pátrať po odstreľovačovi; o. zastrelil politika, keď vychádzal z domu; Na strechách okolitých domov sú pripravení odstreľovači. [Sme 2003] ▷ odstreľovačka1 -ky -čiek ž. k 3: profesionálna, neohrozená o.; ženy pôsobili v armáde ako zdravotníčky, spojárky i odstreľovačky