známy
I. príd.
1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník; expr. to je z-a figúra
2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta; je (všeobecne) z-e, že ... vie sa
3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.
II. známy m. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;
známa ž.
známy príd.
1. ktorého, ktorý všeobecne poznajú, o ktorom sa vie v širšom okruhu: z. vede, spisovateľ, básnik, skladateľ, odborník; z-a osobnosť; výrobky z-e na celom svete; Tovar tkáčov bol široko známy. (Vaj.); z-a melódia, pieseň; Začne zhrnovať známe veci. (Štef.); (ako) je známe (star. i známo) všeobecne sa vie: Ľudia ako známo, nemajú nijakej roboty. (Kuk.)
2. (komu i bezpredm.) ktorého, ktorý niekto pozná z osobného styku al. z vlastného poznania, dobre povedomý: Jeden bol z Turca, dobre mi známy gazda a richtár. (Taj.) Jeden z kabátov sa mu pozdával známym. (Zúb.) Čuje pri sebe známy hlas. (Kuk.) Čosi jej (Julke) chýbalo. Známy bzukot gebusky (Skal.) obvyklý;
spodst. známy, -eho m. známa osoba, známy človek; priateľ: stretnúť starého z-eho; navštíviť (svojich) nových z-ych; mať mnoho z-ych; Kruh jeho známych sa začal zužovať. (Vaj.);
známa, -ej ž. známa žena; priateľka: Chcel som dokázať vtedajšej svojej známej, že ja som horolezec. (Bedn.)
3. byť známy (s kým, kde) poznať niekoho, niečo osobne: My sme boli s ním známi. (Taj.); hovor. Neviem tú dedinu menovať, lebo som na Kysuciach nie známy (Taj.) nepoznám Kysuce.